| “...RÓMSKE DETI MÔŽU ŽIŤ S POCITOM MENEJCENNOSTI DOVTEDY, POKÝM RÓMOVIA NEPOCHOPIA, ŽE SA NEMAJÚ HANBIŤ ZA SVOJ PÔVOD...“ @ Rozhovory Aug 31 2009, 07:22 (UTC+0) |
|
Anna Koptová - veľmi činorodá dáma, s ktorou som sa túžila už dávno stretnúť a pozhovárať. Podarilo sa mi to v týchto dňoch na konci školského roka... Veľmi si vážim vašu prácu na poli školstva a zviditeľnenia rómskeho jazyka. Máte nemalú zásluhu na jeho štandardizácii. Momentálne je práve po maturitách, ako prebehol tento školský rok 2008/2009 na vašej škole? „Na úvod poviem základnú informáciu. Naše gymnázium má dva študijné odbory, jeden so štvorročným a druhý s osemročným štúdiom. Tohto roku nám na štvorročnom odbore dokončili štúdium externisti. Na osemročnom máme otvorené štyri triedy: prímu, sekundu, terciu a kvartu. Na budúci rok pôjdu do kvinty súčasní kvartáni. Ak kvartáni vydržia, tak o štyri roky budú maturovať. Takže, pokiaľ neotvoríme v treťom ročníku štvorročného gymnázia externú formu štúdia, budú na škole najbližšie maturovať študenti o štyri roky. Na externé štúdium prichádzajú uchádzači, ktorí už majú za sebou najmenej trojročné odborné vzdelanie na inej škole. Potom študujú u nás dva roky a idú k maturite.“ Vychádzate im teda maximálne v ústrety, aby si mohli dokončiť vzdelanie maturitou... „Využívame všetky možnosti, ktoré existujú v rámci zákona, pokiaľ je o to záujem.“ Aké pohnútky vás viedli k založeniu súkromnej rómskej školy? „Predtým bola iba jedna jediná škola - Stredná umelecká škola, na čele ktorej stojí pán Adam - tá je zameraná na hudbu, tanec a umenie. Rómovia však nepotrebujú iba muzikantov a hercov, potrebujú jednoducho ľudí so širokým všeobecným vzdelaním, ľudí do všetkých odborov. Gymnázium je škola, ktorá pripravuje študentov pre vysokoškolské štúdium. Ak je teda absolvent všeobecne zdatný, môže pokračovať na ktorejkoľvek vysokej škole. Ukazuje sa nám, že záujem o štúdium je. Naši absolventi - doteraz sme mali 54 maturantov - sú naozaj na rozličných vysokých školách, dokonca aj v zahraničí. Je to skutočne veľmi pozitívne, lebo o toto nám išlo a naše zámery sa stávajú realitou. Pred nedávnom som robila štatistiku, keďže v rámci projektu 'ROMISTIKA' sme potrebovali poskytnúť nejaké údaje Štátnemu pedagogickému ústavu. Zistili sme, že z päťdesiatich štyroch maturantov v tejto chvíli nemajú zamestnanie štyria. To znamená, že buď nešli ďalej na vysokú, alebo boli v Anglicku a vrátili sa. Ale aj oni rozmýšľajú o tom, že študovať ešte pôjdu.“ Aká je najväčšia skupina vašich absolventov a čo momentálne robia? „Máme šesť žiakov v dennom štúdiu na vysokej škole, sedemnásť žiakov študuje externe. Znamená to, že pracujú a popri tom študujú. Najväčšiu skupinu tvoria tí, ktorí pracujú a ďalej neštudujú. Niektorí pracovali už počas štúdia na našej škole, po maturite cítili potrebu oddýchnuť si a zarobiť nejaké peniaze pre seba a rodinu. Väčšina je toho názoru, že rok postoja a potom pôjdu ďalej študovať, pretože bez vysokej školy sa jednoducho nezaobídu. Skôr-neskôr sa títo absolventi k vysokoškolskému vzdelaniu dostanú. Je veľmi podstatné, aby sa rozšíril počet Rómov, ktorí sú všeobecne zdatní. Pokiaľ v skupine, komunite, národe nie je aspoň tridsať percent vzdelaných osôb schopných zasahovať do verejných vecí, tam sa nemôže nič zmeniť. Situácia sa môže len zhoršovať. Ak si zoberieme, koľko Rómov na Slovensku je vzdelaných, je to možno iba pár stoviek... možno tristo, štyristo... a ak si uvedomíme, že na Slovensku žije pravdepodobne do pol milióna Rómov, tento počet je naozaj veľmi nepatrný.“ Niektorí sa k rómskej národnosti ani veľmi nehlásia... „Zvyčajne to nepriznajú tí, ktorí sú mimo rómskeho prostredia. Je to ich životná cesta a netrápi ma, pretože oni si našli miesto v živote. Ale keby sa verejne prihlásili a podporili by skupinu verejne aktívnych Rómov, tak naša sila by bola omnoho väčšia.“ Pracovala som s rómskymi deťmi v špeciálnej základnej škole, zaslúžia si môj obdiv, ako zvládali slovenský jazyk, nakoľko sa od ich materinského líši veľmi podstatne... Ako vnímate problematiku vzdelávania rómskych detí v slovenskom jazyku? „Áno, rómske deti v slovenskej škole majú naozaj ťažkú pozíciu, najmä v prvých ročníkoch. V tejto súvislosti tvrdím, že systém bojuje sám proti sebe. Obrovskú skupinu detí si stavia proti sebe, vyrába si z nich budúcich nezamestnaných. Demografický vývoj v rómskej societe je progresívny, ukazuje sa, že z piatich novorodencov sú traja až štyria rómske. Je síce pravda, že úmrtnosť rómskych detí je tri až štyrikrát vyššia, no rómska menšina je veľmi mladá, veď deti do 16 rokov tvoria viac, ako šesťdesiat percent rómskej populácie. Dlhodobo nezamestnaní tvoria v slovenskej spoločnosti veľmi veľkú skupinu ľudí, ktorá pre systém neprináša materiálne hodnoty, skôr naopak - len ich čerpá. Akoby nikomu nezáležalo na výsledkoch. Pochopili sme, že systém nereaguje na veľmi zlé školské výsledky rómskych detí, lebo nechce vidieť ich príčiny. Museli sme niečo robiť teda my, občania. Prišli sme na to, že v súkromných školách by sa mohli rómske deti vzdelávať menej konfliktne. Tam by sa prihliadalo na fakt, že väčšina detí z osád, resp. mestských sídlisk neovláda štátny vyučovací, teda slovenský jazyk do takej miery, aby sa v tomto jazyku mohli bez problémov vzdelávať od prvej chvíle, ako prekročia školský prah. Preto naša nadácia požiadala ministerstvo školstva o zaradenie do siete škôl a školských zariadení aj súkromnú základnú školu. Tá úspešne funguje už tretí školský rok. Je celkom fajn, že aj v Kremnici existuje základná škola a osemročné gymnázium. My sme boli prví, v Kremnici druhí a pani Adamová založila tretiu školu v Košiciach. V Bratislave existuje stredné odborné učilište. Veľmi by sa žiadalo, aby vznikalo viac a viac súkromných škôl, aby rómske deti skutočne dostali príležitosť, väčšiu príležitosť.“ Ako zvládate problémy so slovenským jazykom? „V našej škole vidím, že slovenčina je najväčšou prekážkou vo vzdelávaní rómskych detí. Doslova. Pretože oni stále myslia v rodnom jazyku – v rómčine, napriek tomu, že slovenčinu ako-tak povrchovo ovládajú. Neorientujú sa však v štruktúre jazyka, necítia ho, nemyslia v ňom. Samozrejme, nečudujem sa, že školské výsledky sú potom zlé. Učiteľ spravidla ani nevie, prečo sú také zlé. Automaticky obviní žiaka, že sa neučí a vec je uzavretá! Som presvedčená o tom, že deti, ktoré prichádzajú do školy s iným ako slovenským materinským jazykom, majú sa vzdelávať v jazyku, v ktorom myslia. Keď teda myslia v rómčine, mali by sa začať vzdelávať v rómčine. Slovenčinu sa musia učiť samozrejme tiež, ale ako druhý jazyk. Pre nich je to cudzí jazyk, nech sa to vezme akokoľvek, je to pravda. Musia sa ho učiť tak, ako angličtinu alebo nemčinu, ako ktorýkoľvek cudzí jazyk. Nie je možné, aby sa v jazyku, v ktorom nemyslia, začali hneď vzdelávať. Rómske deti musia v slovenskej škole prekonávať viaceré hendikapy, Od komunikačných, sociálnych, psychologických... po každodenné, spojené napríklad s nedostatočným ošatením či hladom. Slovenský jazyk je skutočne komplikovaný a náročný. Je flexívny, skloňuje sa, časuje sa, má tri rody, každý rod má iné skloňovanie... Najväčšie problémy majú rómske deti s predložkami, nevedia ich správne používať. Takisto rôzne koncovky pri skloňovaní, často si nevedia dať slovo do správneho tvaru, pádu... Napríklad dnes sme sa v Príme v rámci mediálnej výchovy učili písať správu. Prečítala som im úryvok z toho, čo sa včera stalo v Bratislave pri príležitosti návštevy čínskeho prezidenta. Žiaci sa na mňa pozerali veľmi nedôverčivo. Vysvetlila som im potom ešte vlastnými slovami, čo sa vlastne stalo, kto je na ktorej strane, čo chcel, prečo to chcel... Stále sa však dívali veľmi nechápavo. Jedna dievčina sa zdvihla a povedala: 'Pani riaditeľka, nemohli by sme písať o tom, čo sa stalo včera na Luníku IX??' Očividne im boli bratislavské udalosti vzdialené. Je to mimo nich, je im to veľmi cudzie. Nevnímajú reálne ani súvislosti. Znamená to, že nečítajú tlač, nesledujú spravodajstvo a ak sú na internete, sú na pokeci. V podstate nie sú orientovaní v bežných vzťahoch. To, čo sa v škole dozvedia v rámci predpísaných osnov, jednoducho nestačí na ich všestranný osobnostný rozvoj. Predmety, aspoň humanitné, by mali byť postavené na informáciách tak, aby sa orientovali v súčasných aj minulých vzťahoch. Skrátka, aby žiaci vedeli pochopiť súvislosti. Rozoberali sme pri tej príležitosti aj ľudské práva, o ktorých nevedeli skoro nič, pretože tie boli ústrednou témou demonštrácií. Čo sa v iných triedach spomenie bežne a netreba sa pri tom pristavovať, my musíme vysvetľovať všetko úplne od začiatku. Ak na to učiteľ nie je pripravený, dieťa jednoducho nemôže prosperovať.“ Máme dostatok rómskych pedagógov? „Začínajú sa objavovať. Za posledné dva dni sa mi ozvali traja, ktorí teraz skončili vysokú školu a chcú u nás učiť. Je to ale predsa len niekedy problém, lebo na škole by mal učiť aprobovaný učiteľ. Jeden sa mi prihlásil zo strojníckej fakulty a rád by učil fyziku a matematiku, no žiaľ nie je pedagóg. Pýtala som sa ho, či by bol ochotný urobiť si pedagogické minimum. Povedal, že áno... že vždy chcel učiť deti... Bol evidovaný na úrade práce, našiel si informáciu o našom gymnáziu a na otázku, prečo chce pracovať v našej škole, odpovedal: ‚Lebo sú tu rómske deti!‘ Samotná reakcia potvrdzuje, že vie, o čom to je. Budem veľmi uvažovať, ako vytvoriť priestor, aby k nám od septembra nastúpil. Jedna pani sa prihlásila dokonca z Bardejova. Je ochotná si urobiť potrebnú aprobáciu... Vidím, že sú ľudia, ktorí to naozaj chcú, nezastavia sa, budú ďalej študovať. Je to výborné! Možno raz nastane situácia, keď sa v dobrom rozlúčim so slovenským a prijmem rómskeho učiteľa... Urobím všetko preto, aby sme rozšírili základnú školu aj gymnázium, aby tu rómski učitelia mohli pôsobiť. Dúfam, že ich bude každý rok viac a viac.“ Koľko detí by malo byť podľa vás v triede, aby vyučovanie bolo efektívne? „V Príme sú dvadsiati siedmi, ale delíme ich. Triedy by mali mať maximálne pätnásť detí, ak chceme, aby sa pozitívny výsledok dostavil. Máme to samozrejme odskúšané v praxi. V takej triede sa vyučuje skutočne intenzívne, dokonca niekedy aj počas prestávky. Učiteľ s deťmi pracuje dovtedy, kým chcú. Zazvoní, učiteľka povie: - 'Po prestávke budeme pokračovať' - a deti na to: 'Nie, my to chceme dokončiť!' Učiteľka teda pokračuje a plynule prechádza na iný predmet. Nie je to otázka štyridsiatich piatich minút... S deťmi je potrebné pracovať podľa toho, aké tempo zvládajú.“ Potrebujú mať teda svoj rytmus, keď sa unavia, je asi zbytočné pokračovať... „Šesť hodín s rómskymi deťmi, ktoré pochádzajú z veľmi slabých pomerov je niekedy až príliš veľa. Treba myslieť aj na to, že zvyčajne deti - pokiaľ nemajú stravu v škole - doma ráno veľmi nejedia. Pred prvou hodinou v škole zvyčajne dojedajú svoje raňajky. Je to neraz iba mastný chlieb, či suché rožky. Potrebovali by mať aj nejaké mlieko, kakao, ovocie. Stravovanie týchto detí je naozaj veľmi slabé a málo výživné z pohľadu zdravej stravy.“ Máte veľkú zásluhu na štandardizovaní rómskeho jazyka na Slovensku... „Nebyť docentky Mileny Hübschmannovej, neboli by sme tu. Ona všetko rozbehla, dotiahla. My sme dokončili viac-menej administratívnu prácu.“ Niekto to ale urobiť musel... „Určite, ona nebola na koncovú robotu, bolo šťastím, že Ministerstvo školstva SR schválilo národné projekty, v rámci ktorých sme všetko týkajúce sa rómskeho školstva mohli uskutočniť. Rómski učitelia na Slovensku sa dali dokopy a dokázali sme to. To je naozaj veľmi podstatné a dôležité.“ Dajú sa v súčasnosti robiť štátne skúšky z rómčiny? „Na Slovensku zatiaľ nie, no v Česku áno. Na Slovensku máme štátnicu z rómskeho jazyka len piati učitelia. Urobili sme ju vlani na Štátnej jazykovej škole v Prahe.“ Kto boli skúšajúci, Rómovia? „Boli to všetko pedagógovia zo Semináru romistiky Ústavu južnej a centrálnej Ázie Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.“ Sú to „bieli“ ľudia a vedia rómsky? „Áno, sú to vysokoškolskí učitelia, bývalí žiaci Mileny Hübschmannovej, ktorí u nej na univerzite študovali romistiku.“ To sú ale paradoxy, takže vašimi skúšajúcimi neboli Rómovia. „Presne, toto sú paradoxy! Neboli to Rómovia.” Budú sa môcť robiť štátne skúšky aj u nás na Slovensku? „To zatiaľ neviem, pretože niet u nás vysokej školy, ktorá by mala schválenú akreditáciu s aprobáciou rómskeho jazyka. Boli už pokusy vytvoriť jednoodborový študijný program - Rómsky jazyk a reálie, ale neschválili ho. Zatiaľ tu nie je žiadna vysoká škola, ktorá by mala tento predmet. Ešte pár rokov to asi bude také neurčité. Kto však chce mať štátnicu, môže si ju urobiť v Prahe. Ak by sme založili jazykovú školu, tak by to šlo, možno o tom budem uvažovať.” Určite by to stálo za pokus. Väčšina rómskych detí nemá pocit hrdosti na svoj jazyk, skôr mám pocit, že sa zaň hanbia... „Nech už je to tak, či onak, rómske deti môžu žiť s pocitom menejcennosti dovtedy, pokým Rómovia nepochopia, že sa nemajú hanbiť za svoj pôvod. Máme byť na čo hrdí, naši predkovia pravdepodobne boli súčasťou jednej z najstarších svetových kultúr. Rómčina patrí medzi novoindické jazyky, tvorila sa v období 6. až 9. storočia, teda v čase, keď sa na územieVeľkej Moravy vierozvestcovia Cyril a Metód iba chystali. Je síce vývojovo mladšia, ako prajazyk sanskrt ale staršia, ako hindčina, štátny jazyk v Indii.“ Existuje nové vydanie rómskeho slovníka podľa minuloročnej štandardizácie rómčiny? “V rámci Česka a Slovenska existujú tri slovníky, ktoré poznám. Najreprezentatívnejší je ten, ktorý urobila pani Hübschmannová so svojimi kolegyňami - Česko - rómsky a Rómsko - český. Potom vyšiel slovník slovensko - rómsky a rómsko - slovenský, ktorý vydali Ľuborecký a Prokop v Bratislave. Tento slovník by potreboval prinajmenšom ešte jednu fázu výskumu, žiada sa prečistiť, 'dorobiť'. Potom ešte existuje môj slovník z roku 1995, volá sa Rómčina do vrecka. Nie je ho však možné kúpiť, vyšiel v náklade 3000 kusov a je rozpredaný už roky. V elektronickej podobe mám slovník už rozšírený, pretože za tie roky som mnoho vecí doplnila. Čakám na vhodný projekt a príležitosť ho vydať, lebo som presvedčená, že je potrebný. Robila som ho štýlom podobným, ako pani Hübschmannová. Bola mojou učiteľkou a ostáva pre mňa vzorom. Pre budúcnosť by som bola rada, keby v tejto práci pokračovala moja dcéra, ktorá na budúci rok končí v Prahe štúdium rómskeho a hindského jazyka na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity.“ Rómsky a hindský jazyk? Aký je ten hindský? „Hindčina je indický jazyk, svojimi koreňmi je možno najbližšie k rómskemu jazyku. Rómsky jazyk je ale starší, ako je súčasná hindčina. Príbuznosť týchto dvoch jazykov je úplne jasná. Rómovia potrebujú takých odborníkov, ktorí by napríklad neváhali ísť do Indie študovať jazyky. Našli by skutočné skupiny ľudí, ku ktorým máme najbližšie a študovali by ich históriu, tradície, kultúru, jazyk, spôsob života...“ Aký máte názor na špeciálne školy, je podľa vás v poriadku, že drvivá väčšina rómskych detí automaticky nastúpi do špeciálnej základnej školy? „Kým si štát neuvedomí, že bojuje sám proti sebe, dovtedy sa nič nezmení. Náš život sa prispôsobuje legislatívnemu prostrediu, ktoré vytvárajú poslanci a vláda. Ako politici naprogramujú chod v krajine, v systéme, a tak sa to postupne aj v bežnom živote premietne. Ak je systém ochotný hradiť, platiť špeciálne školstvo dvojnásobne vyššie, ako tradičné školstvo a dáva mu prioritu, je jasné, že špeciálnych škôl bude viac a viac. Nechcem tvrdiť, že sa tam učitelia menej snažia, menej narobia a pritom viac zarobia, ale ktoré dieťa, alebo koľko detí zo špeciálnych škôl si dokončí následne základnú školu? Koľko detí pôjde ďalej študovať na strednú školu a koľko detí bude študovať na vysokej škole? Tento štát nemá záujem si to zistiť? Zrejme nemá, pretože keby mal, tak už čosi robí. Zodpovední za tento stav sú ľudia na ministerstve školstva a vo vláde, v parlamente - tí, ktorí sú pri moci. To je predsa ich parketa. Keď začnú rozmýšľať a konať v prospech všetkých občanov tejto krajiny, máme šancu, že sa dá niečo zmeniť. Ak budú praktizovať pštrosiu politiku, tak všetko zostane tak, ako je... a bude horšie.“ Ako vnímate udalosti z posledných týždňov ohľadom odvolania pani Aniny Botošovej z postu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity? „Povedala som veľakrát, už hneď na začiatku, ako úrad vznikol, že je to brzda. Jednoducho Rómovia takýto úrad nepotrebujú. Zvyčajne sa splnomocnenec vymenúva na určitý čas, na zvládanie kritických a mimoriadnych situácií v štáte. Keď sa problém v spoločnosti vyrieši, funkcia splnomocnenca stráca svoje opodstatnenie. Na situáciu s Rómami, ktorá je na Slovensku, nemôže stačiť iba splnomocnenec bez kompetencií. Nemá žiadnu výkonnú moc, žiadne právomoci, nemá peniaze, aby mohol výkon právomocí realizovať. Znamená to, že je iba figúrkou, do slova aj do písmena. Figúrka, ktorú si opäť systém zvolil preto, aby mal alibi pred svetom. ‘Pozrite, veď my máme dokonca splnomocnenca!’ Zasa systém pracuje proti sebe. Nikto ma nepresvedčí, že to je inak. Za stav spoločnosti sú zodpovedné ministerstvá a ministri, je to ich politická úloha a normálna pracovná náplň. Ak napríklad ministrovi školstva nezáleží na tom, že z roka na rok je viac špeciálnych škôl, v nich je viac a viac detí a v sociálnej sieti je stále viac a viac nezamestnateľných ľudí, to je potom jeho politická zodpovednosť, a nie splnomocnenca bez kompetencií. Zamieňajú sa tu pojmy s dojmami a to niekomu asi vyhovuje.“ Rozumiem, keď však bola splnomocnenkyňou pani Orgovánová, mala viac kompetencií, ako v posledných mesiacoch pani Botošová... „Myslím si, že pani Orgovánová toho veľa urobila, ale všetci splnomocnenci, ktorí budú v tejto funkcii, keď budú odchádzať - všetkých totiž odvolajú - vždy budú mať pocit, že urobili, čo bolo v ich silách. Stále to však nebude vidieť, lebo veci sa nehýbu tam, kde by sa mali... Teraz pani Orgovánová pripravuje súhrnnú správu o postavení Rómov v slovenskej spoločnosti za posledných desať rokov pre významnú svetovú inštitúciu. Rozprávali sme spolu o týchto veciach. Ona vie od prvej chvíle, aký mám názor na post splnomocnenca. Na všetkých fórach, kde som bola a mali sme sa k tomu vyjadriť, vždy som povedala to isté. Snažila sa ma presvedčiť, koľko toho urobila a čo všetko dobré... veď áno, určite toho bolo veľa, to sa nedá poprieť. Úmysel bol dobrý a čestný, ale kde sú výsledky? Mňa zaujímajú výsledky. Pýtam sa, existuje menej špeciálnych škôl? A v nich menej rómskych detí? Ak by to tak bolo, som ochotná priznať, že sa znížila úroveň diskriminácie. Predsa nebudem chváliť slovenských futbalistov za to, ako krásne hrali, keď sa na majstrovstvá neprebojovali... Veci vidím v súvislostiach. Musím poznať príčiny aj dôsledky, a potom následne vyvodzovať. Ako by to bolo efektívne a účelné pre systém, nie pre jednotlivca, či skupinku. Nikdy sa nedá robiť iba pre malú skupinu, vždy sa to dotkne nejakým spôsobom niekoho iného. Skupina bude vždy v 'obkľúčení', pretože nie je súčasťou všetkých procesov. V tomto dlhodobom marazme mnohí Rómovia, zvlášť tí, ktorí žijú v komunitách na jednom mieste, hľadajú cestu ľahšieho odporu. To znamená, že sa prispôsobujú najhorším variantom vývoja a nepresvedčíte ich, aby zmenili svoj vzorec správania. Na to by museli mať zdroje a tie nie sú. Sociálna sieť je postavená tak, že človek, ktorý raz do nej spadne, už sa z nej tak ľahko nedostane. Sieť ho tam doslova drží, zákony ho tam držia. Veľmi ľutujem ľudí, ktorí sa tam dostali a nemôžu sa vlastným pričinením, vôľou, či možnosťami odtiaľ dostať. Ak niet cesty späť, nie je ani motivácia. Zákon nedovolí robiť niečo navyše, aby ste si prilepšili, lebo akonáhle tak urobíte, prídete o všetko, čo vám sieť poskytuje. Niekedy mám pocit, že ľudia sú v sociálnej sieti aj preto, aby úradníci na úradoch práce mali čo robiť. Skutočne, tento systém je chorý a pracuje sám proti sebe. Aj súčasný boj o ďalšieho splnomocnenca bude len taká hra, smiešna a naivná, ktorá niekomu vyhovuje. Ak s tým systém súhlasí, je práve on vinníkom, že veci sa vyvíjajú tak, ako sa vyvíjajú. Ak s touto hrou súhlasia aj Rómovia, potom ľutujem, ale niet pomoci.“ Ďakujem za rozhovor, prajem veľa úspechov rómskym školám,vášmu gymnáziu a všetkým mladým rómskym študentom. Predovšetkým pri uplatnení sa v našej spoločnosti, ktorá to Rómom naozaj neuľahčuje. Budem sa veľmi tešiť na nové vydanie Rómčiny do vrecka a na všetky počiny, ktoré pomôžu prekonať predsudky Slovákov voči Rómom a krásnemu starobylému rómskemu jazyku. Jana Markov |
