| Pätnásť sviečok na torte Romathanu. @ Rozhovory Feb 08 2007, 12:51 (UTC+0) |
|
Máte za sebou množstvo práce... Naplnili sa ale vaše osobné predstavy a očakávania, s ktorými ste vstupovali takpovediac do „manželstva“ s Romathanom? Som veľmi rád, že naše divadlo oslavuje 15 rokov svojej umeleckej existencie. Teší ma, že aj napriek názorom skeptikov v začiatkoch vzniku nášho divadla, že Rómovia nedokážu nič, sme ich presvedčili, že sa oplatilo investovať do profesionálneho rómskeho divadla finančné prostriedky, a že tento projekt mal svoje opodstatnenie a z nášho umenia, máme čo ukázať...Ak mám hodnotiť uplynulých 15 rokov, naše divadlo malo 43 premiér, predstavenia zhliadli takmer dva milióny divákov, to číslo vypovedá nielen o popularite ale aj vysokej umeleckej úrovni. O mesiac, v marci, budeme mať už 44. premiéru - celovečernej inscenácie RÓMSKY ZÁKON – ROMANO HAKAJ. Táto hra je prínosom pre náš dramaturgický repertoár. Je situovaná do 17. až 18. storočia, kedy sa Rómovia riadili svojimi špecifickými zákonmi, no napriek stáročiam, je táto téma aktuálna a živá aj dnes. Rómska dievčina sa nemohla vydať za „neróma“, a opačne, a práve toto je hlavným mottom balady. Ide o problém aktuálny aj v súčasnosti. Našou snahou je práve odbúravať takéto predsudky a súčasne poukázať na to, že aj Rómovia sa vedia prispôsobiť, že nežijú len po starom, ale mnohým už nerobí ťažkosti implantovať sa do súčasnej doby. Vaše divadlo je jediné svojho druhu na Slovensku? Áno, dokonca nie len na Slovensku, ale aj v Európe. Vieme všetci o finančnej mizérii v súčasnej kultúre na Slovensku. I veľké divadlá sa boria s problémami, hlavne ekonomickými, ako sa s nimi pasuje Romathan? Naše divadlo funguje ako rozpočtová inštitúcia. Áno, kultúra vo všeobecnosti je na chvoste financovania, no dovolím si tvrdiť, že sme dotovaní aspoň tak, že najpotrebnejšie výdavky sú zohľadnené, a teda pokryté. Na druhej strane sa nemáme čím chváliť, očakávali sme trochu viac, no snažíme sa tento stav kompenzovať projektmi, ktoré by nám pomohli doplniť a navýšiť rozpočet. Ide o granty z Ministerstva kultúry, obraciame sa aj na Úrad splnomocnenkyne vlády pre národnostné menšiny. Najväčším problémom v súčasnosti je pre nás doriešenie vlastníctva a spravovania budovy. Toto považujem za najkardinálnejší problém. Inštitúcia, ktorá pôsobí 15 rokov – a úspešne – by mala mať adekvátne priestory. Polovica budovy patrí Magistrátu mesta Košice a druhá polovica Vyššiemu Územnému Celku. VÚC nám však veľmi vychádza v ústrety, hľadá priestory. Sme radi, vítame túto aktivitu, snahu o riešenie existenčných problémov nášho divadla. Sídlime v provizóriu, budova, v ktorej momentálne pôsobíme, nebola postavená na tieto účely. Okrem toho, že priestorovo nevyhovuje požiadavkám profesionálneho divadla, vyžaduje nemalé náklady na rekonštrukciu. Sme preto odkázaní na prenajímanie iných – väčších priestorov s javiskovou scénou, ktoré vyhovujú požiadavkám kladeným na kvalitnú profesionálnu scénu. Aj keď je Romathan „divadlom na kolesách“, zaslúžilo by si serióznu domovskú scénu, akú má napríklad divadlo Thália. Dobré divadlo robia dobrí ľudia. Ako funguje Váš umelecký kolektív? Máte stabilný herecký a tvorivý potenciál? Keďže sme profesionálne divadlo, máme 46 stálych, z toho 33 umeleckých pracovníkov a pritom sme prakticky štvorsúborové divadlo, kde je zastúpená orchestrálna, spevácka, tanečná a herecká sekcia. Teda aj s takým malým súborom snažíme sa zachovať všetky spomínané atribúty, ktoré vychádzajú z prameňov rómskej kultúry a jedna bez druhej by len ťažko existovala. Našim repertoárom chceme a vieme osloviť nie len doma, ale aj vo svete, lebo sme zrozumiteľní aj v zahraničí. Nemáme žiadnu rečovú bariéru nikde vo svete, lebo rumunskí, rakúski, nemeckí Rómovia si veľmi dobre rozumejú. Samozrejme nezabúdame na nerómskych divákov, lebo nechceme prísť o ich priazeň. Máme titulkovací panel, no stretli sme sa aj s názorom u nerómskych divákov, že vôbec nebol potrebný, pretože deju rozumeli aj bez titulkov. Kedže ste v jednej osobe riaditeľom, skladateľom a skvelým muzikantom, zaujímalo by ma, v ktorej z týchto polôh sa cítite najviac „doma“? Funkcia riaditeľa, ako štatutára divadla si vyžaduje v prvom rade manažérske schopnosti, ale zároveň aj odbornosť v danej oblasti. Som absolventom štátneho konzervatória, kde som vyštudoval hru na husliach. Rómsku hudbu mám ako sa povie „v krvi“. Ako profesionálny hudobník dostávam ponuky na komponovanie, a melódie, ktoré som skomponoval, sa ľuďom páčia. Kladné odozvy publika ma posúvajú ďalej ku skvalitňovaniu tvorivej práce. Prichádzajú k vám nové talentované tváre? V začiatkoch existencie nášho divadla nebol problém pri výbere hudobníkov, ktorí boli absolventmi konzervatórií a pracovali v tej dobe v agentúrach, akou bol Slovkoncert, či Pragokoncert. Bolo teda z čoho vyberať. Podobne sme nemali problémy pri výbere spevákov. V súčasnosti uprednostňujeme absolventov stredných aj vysokých umeleckých škôl. Členovia umeleckého zboru, ktorí nemajú ukončené stredoškolské vzdelanie, si ho priebežne dopĺňajú diaľkovým štúdiom. Rómovia majú hudobné cítenie v génoch, to je pravda, no toto cítenie treba dopĺňať umeleckým vzdelaním a neustálym zdokonaľovaním. Aj v súčasnosti vyhlasujeme konkurzy na obsadenie hereckých miest, hlavne z radov absolventov umeleckých škôl, lenže naše možnosti sú silne limitované financiami. Máme úzku spoluprácu s umeleckou školou na Exnárovej, študenti ktorej môžu v Romathane vystupovať v rámci praxe. Žiaľ, nemôžme ich ani primerane ani symbolicky honorovať. Zase všetko stojí a padá na peniazoch... Ako plánujete predstavenia, keďže nemáte stabilnú scénu a ako je to s návštevnosťou vášho divadla? Naše divadlo má Propagačné oddelenie, ktoré sprostredkováva objednávky na naše predstavenia, ktorých odohráme okolo 150 za sezónu, do roka je to okolo 170 predstavení. Aj keď väčšina našich predstavení je určená dospelým, nezabúdame ani na detského diváka. Je v našom záujme, aby sme deťom ukázali vzor kladného hrdinu, ktorý im v ich rodnom jazyku predostrie určité morálne hodnoty a hrdosť na vlastný pôvod, na vlastné korene. Deti sú vďačným divákom a kladných rozprávkových hrdinov vnímajú veľmi citlivo. Chceme rómske deti viesť k pochopeniu významu vzdelania a celkovej kultúry pre kvalitu ich budúceho života. Chceme prispieť k tomu, aby sa vytrácali negatíva zo života mladej generácie. Usporadúvame predstavenia pre školy a organizované skupiny, ktorým vieme zabezpečiť aj dopravu autobusom zo vzdialenejších miest, obcí aj osád. Robíme aj výjazdy do iných vzdialenejších regiónov. Vo veľkej miere tejto myšlienke pomohli tzv. kultúrne poukazy, vďaka ktorým sa mohli aj deti z chudobných rodín zúčastniť na našich predstaveniach a aspoň sčasti pokryť náklady divadla. Vstupné sme stanovili na symbolických 10,- Sk. Každému musí byť jasné, že tieto aktivity nerobí Romathan kvôli zisku. Navštevujeme medzinárodné festivaly, z čoho plynú pre Romathan určité zisky, ktorými potom financujeme plánované zájazdy. Váš dramaturgický zámer vychádza z tradičných prameňov rómskej kultúry, alebo čerpáte zo súčasných tém? Napríklad pri tvorbe rozprávky Rozprávkar a Žartovnica, autorka Daniela Hivešová-Šilanová, vychádza z tradičného ústneho podania rómskej ľudovej rozprávky. V tomto prípade bola dôležitá idea. V komédii Prešibaná rodinka, autora Milana Godlu a Mariana Baloga, si už dovoľujeme kritizovať samotných Rómov a nastavujeme im formou satiry kritické zrkadlo, čo by sme si v začiatkoch fungovania Romathanu netrúfali. Dnes sme na takej úrovni, že si už môžeme dovoliť iróniu a kritiku aj do vlastných radov. Tento autorský tandem je zohratý a osvedčený. Pre divadlo je veľkým prínosom. Určite máte plány, aktivity i želania do budúcnosti. Prezradíte nám ich? Mám také prianie, aby sme mohli v plnom zdraví fungovať a tvoriť ešte aspoň ďalších 15 rokov (o 50-tke ani nehovorím), lebo som presvedčený, že kolektív ľudí, ktorý napĺňa toto naše poslanie a sú to Rómovia, robia svoju prácu dobre a stoja na svojich postoch oprávnene. Zaslúžia si, aby mohli pokračovať vo svojej práci aj v ďalších rokoch. Chceme oslovovať naďalej divákov – a to nie len rómskych - novými titulmi a našou umeleckou tvorbou, odbúravať rozdiely a bariéry medzi majoritou a rómskou menšinou. Jana MARKOV Foto: archív |
