Pripravujete akciu?
Zatelefonujte nám na 0911 957 882, alebo mailujte na: markov@box.sk. Bezplatná propagácia.
hlavná stránka
diskusné fóra
prezriet denniky
zaujímavé odkazy
:: Rozhovory
:: Rómsko slovenský frazeologický slovník
:: Rómska muzika
:: Rozprávky
|
|
|
|
1 |
2 |
3 |
| 4 |
5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
10 |
| 11 |
12 |
13 |
14 |
15 |
16 |
17 |
| 18 |
19 |
20 |
21 |
22 |
23 |
24 |
| 25 |
26 |
27 |
28 |
29 |
30 |
|
:
Žiadne
aktívni za posl. 5 min.
poč. registrovaných užívateľov:703
V tejto chvili prezera stranku 0 registrovanych uzivatelov 7 anonymnych uzivatelov.
Vitame noveho registrovaneho uzivatela: devlika69
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
|
Rómske remeslá a povolania
@ História Dec 12 2006, 12:14 (UTC+0) |
Svetoznámi hudobníci - GIPSY KINGS
|
V 16. storočí sa jedny z prvých rómskych rodín smeli usadiť na okrajoch miest a dedín na Slovensku. Zväčša sa zaoberali kováčskym remeslom. Približne z tohto obdobia existujú aj prvé záznamy o rómskych muzikantoch. Hudba – muzicírovanie a kováčske remeslo boli najčastejšími a najrozšírenejšími povolaniami Rómov na území Slovenska, ktorými sa živili až do 20. storočia. Rómski kováči počas 19. a 20. storočia boli skoro v každej obci na východnom Slovensku. Zhotovovali reťaze, klince, kovania a príslušné súčasti náradia na poľnohospodárske zariadenia.
V 18. storočí sa už väčšina Rómov rozhodla prejsť na usadlejší spôsob života. Videli väčší význam v príležitostných prácach pre roľníkov: v lete vykonávali pomocné práce na poli, vo viniciach, pri bežných prácach okolo domu a neraz pomáhali pri pasení dobytka. Roztĺkali kameň, drvili ho na štet, ktorý bol potrebný pri stavbe ciest a komunikácií.
Rómovia sa venovali aj spracovaniu prírodných materiálov, akou je aj slama, z ktorej zhotovovali ošatky, košíky a rohože rôznych tvarov a veľkostí vyrábali z prútia. V tom čase už vedeli páliť vápno aj drevené uhlie. Podaktorí sa venovali hrnčiarstvu, iní zas zručne vyrezávali obecné pečate. Donedávna ešte vyrábali niektorí Rómovia nepálené tehly (vaľky), ktoré boli zhotovované v drevených formách.
Pri kováčskych prácach pomáhali svojim mužom aj rómske ženy, ktoré sa špecializovali na vymazávanie hlinených dlážok a pecí na chlieb v sedliackych rodinách. Ženám pomáhali pri pradení, tie ich naučili rôzne ručné práce akými sú čipkovanie, háčkovanie, pletenie alebo vyšívanie. Rómske ženy sa ešte v 19. storočí živili aj tým, že plietli povrazy a laná, zhotovovali kefy z konských vlasov alebo prasačích štetín. Dodnes viažu metly z brezového prútia, na celom Slovensku, zhotovujú na jednoduchých krosnách tzv. cigánske tkanice, s pestrými vzormi, ktoré sa na vidieku používajú stále. Vyrobený tovar si Rómske ženy naukladali do plachty - zajdy, ktorú si upevnili na chrbát a ponúkali ho po okolitých mestách a dedinách.
Rómovia neboli vlastníkmi pôdy, a preto museli základné potraviny, ktoré potrebovali pre svoju obživu získavaťod sedliakov. Oni zas mali záujem o lacnú pracovnú silu pri okopávaní a vyberaní zemiakov zo zeme alebo pri žatve, či zvážaní sena, alebo aj pri stavaní domov a rúbaní a uskladňovaní dreva na zimu. Rómovia tieto práce vykonávali a popritom im ponúkali aj svoje výrobky, za ktoré nepýtali iba peniaze, uspokojili sa aj s potravinami, šatstvom a so starým nábytkom, či potrebnými vecami do ich domácnosti. Takéto spolužitie sa stalo výhodným pre obidve strany a to sa prejavilo aj v udržiavaní úzkych vzťahov medzi rodinami Rómov a rodinami sedliakov. Neraz sa stávalo, že roľníci boli krstnými rodičmi detí z rómskych rodín, ktorí u nich pracovali.
Na cestách po Slovensku bolo možné stretnúť aj skupiny kočujúcich Rómov, nežili tu len usadlí Rómovia. Rómsky kočujúci sa so svojimi koňmi a vozmi presúvali z miesta na miesto. Boli to Rómovia so svetlejšou pleťou, výrazne farebným oblečením, neraz i so zlatými šperkami. Boli rozdelení do niekoľkých skupín, ktoré sa líšili pomenovaním aj spôsobom života. Kalderašovia sa venovali spracúvaniu medeného plechu a z neho vyrábali medené kotlíky, ďalší Rómovia putovali mestami, obcami a brúsili nože a drôtovali hrnce a riad. Niektorí zbierali handry, kože, kosti a perie, ktoré vymieňali za tovar, ktorý potrebovali v domácnostiach, ako napríklad cverny, ihly, smaltovaný riad, či porcelán. Rumunskí korytári boli ozajstnými majstrami, ktorí zhotovovali okrem lyžíc a varešiek aj misy a najmä korytá rozličných rozmerov. Kováči boli aj medzi kočovnými Rómami, ktorí si svoju vyhňu dokázali rozložiť aj v poli pod šírym nebom a živili sa brúsením náradia. Olašskí Rómovia mali ako hlavný zdroj obživy a hlavné zamestnanie obchod s koňmi. Až do roku 1959 kočovali, a označovali sa aj ako Lovári - z maďarského ló – kôň. Manželky olašských Rómov sa zaoberali predovšetkým veštením z ruky.
Rómovia donedávna pracovali ako robotníci na stavbách, pri výkopových prácach, pri čistení a odvoze smetia, na železnici a ako robotníci v lesoch pri spracúvaní dreva. Rómske ženy sa dodnes živia zbieraním lesných plodov - malín, čučoriedok, húb. Predávajú ich potom v zberniach alebo na trhoch. Rómovia sa zväčša venujú zberu liečivých rastlín. Na jar zbierajú a snežienky, v zime pred Vianocami ihličnaté vetvičky. Rómske ženy zväčša pracujú v školách ako upratovačky, v nemocnici zas ako sanitárne sestry. Medzi Rómami sú však aj takí, ktorí ukončili stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie. Sú z nich plnohodnotní učitelia, právnici, lekári, či inžinieri. Je však realitou, že mnohí Rómovia neukončia odborné vzdelanie, nevyučia sa remeslu, a i preto je v súčasnosti veľké množstvo Rómov, ktorí sa nemôžu zaradiť do bežného spoločenského života a sú nezamestnaní.
V 20. storočí rómske kováčstvo, ako aj väčšina ostatných tradičných rómskych remesiel pomaly ustupovali lacnejšiej priemyselnej výrobe. Iba veľmi zriedkavo sa vyvinulo v žiadané umelecké kováčstvo alebo zámočníctvo.
Muzikanti
Je všeobecne známe, že Rómovia sú hudobne veľmi talentovaní. Ešte pred viac, ako päťdesiatimi rokmi bolo možné vidieť na území Európy kočovných rómskych muzikantov a tanečníkov. Vystúpenia si neraz pripravovali s cvičenými zvieratami.
Z roku 1489 je zachovaná najstaršia zmienka o rómskom hudobníkovi z Uhorska, ktorý hral na lutne na dvore kráľovnej Beatrix. Rómske hudobné kapely boli veľmi obľúbené aj v nasledujúcich storočiach. Obzvlášť uhorská šľachta týmto muzikantov sprístupnila svoje pozemky, kde im poskytovala ubytovanie aj rôzne iné vymoženosti.
Na našom území sa v priebehu 18. storočia preslávil nejeden vynikajúci rómsky hudobný interpret. Takým bol aj Michal Barna, dvorný hudobník kardinála Imricha Čákyho v Iliašovciach, taktiež Ján Bihary (1764-1827), ktorý pochádzal z Veľkého Blahova pri Dunajskej Strede. Muzicíroval na šľachtických dvoroch vo Viedni, v Budíne a Pešti a na rôznych oslavách alebo korunováciách mu dali prezývku „Uhorský Orfeus“. František Šarkozi bol ako poručík menovaný za „hlavného vojenského kapelníka všetkých cisárskych hudobníkov v Uhorsku“. V rokoch 1820-1897 pôsobil v Košiciach a Lučenci, ako primáš a hudobný skladateľ. Aj Florián Berki-Rožňavský, ktorý žil v rokoch 1855-1893, pochádzal z Gemera a hral na viacerých európskych šľachtických dvoroch. Muzikant a primáš František Horváth, žil v rokoch 1855-1939. Pochádzal z Banskej Bystrice a v roku 1885 sa stal „kráľom primášov“ v Budapešti. V roku 1889 účinkoval na veľkolepých oslavách otvorenia Eiffelovej veže v Paríži, ba aj na dvore britského kráľa Eduarda VI.
Rómske hudobné skupiny na východnom Slovensku šírili a udržiavali slovenský hudobný folklór v povedomí. Po druhej svetovej vojne sa úprave a interpretácii ľudovej piesne venovali najmä Eugen Farkaš, žil v rokoch 1919-1974 a pochádzal z Bratislavy, ďalej to bol Ján Gašpar-Hrisko (1921-1980) z Očovej. Významný husľový virtuóz zo Zvolenskej Slatiny Rinaldo Oláh, ktorý sa narodil v roku 1929, dlhý čas pôsobil vo funkcii vedúceho ľudového orchestra Slovenského ľudového umeleckého kolektívu – SĽUK-u. Na tomto mieste ho vystriedal nemenej výnimočný hudobník Ján Berky-Mrenica (nar. 1939) z Podpoľania. V svojom repertoári má slovenské a rómske ľudové piesne, a interpretuje aj koncertné skladby skladateľov z celého sveta.
Výborní rómski muzikanti už od 19. storočia boli uznávaní a obdivovaní v mnohých mestách na Slovensku, tiež v kúpeľných a rekreačných centrách. Účinkovali tam kapely rómskych profesiálnych hudobníkov a samozrejme mali veľký úspech aj u poslucháčov na vidieku. Interpretovali aj skladby na počúvanie, prispôsobovali dopytu aj ľudové a tanečné piesne. Rómovia – hudobníci si začali osvojovať nový životný štýl, spôsob ich života sa začal podobať na život mestských obyvateľov, obliekali sa podobne a začali posielať svoje deti do škôl.
Rómski muzikanti boli známi aj v okolitých krajinách Európy. Stočlenná rómska kapela Budapešť z Maďarska dosahovala vysokú profesionálnu úroveň a zaznamenala úspechy a slávu v celej Európe. Rómovia (Gitanos) v Španielsku – v oblasti Andalúzia sú považovaní za spoluautorov do dnešných čias výborných interpretov tanečných piesní nazývaných „Flamenco“.
V súčasnosti v živote Rómov má hudba aj piesne veľký význam. S láskou a temperamentom im vlastným spievajú staré rómske piesne, neraz už však v novom spracovaní a modernom obsadení nástrojov. Často vznikajú nové piesne v hudobnom štýle róm-pop, kde tradičné rómske piesne a v nich nadaní hudobníci a textári vyjadrujú dnešnú aktuálnu problematiku a svojské cítenie. Francúzska formácia Gipsy Kings dosiahla Európsku, ba aj svetovú slávu v oblasti rómskej populárnej hudby.
Ani odlišné hudobné žánre neboli Rómom na Slovensku cudzie. Presadil sa aj tradičným rómskym folklórom inšpirovaný spevák a hudobník v populárnej hudbe - Antonín Gondolán v 70-tich rokoch minulého storočia. Z rómskej hudobnej tradície svojským a originálnym spôsobom čerpá aj speváčka a hudobníčka - huslistka Iva Bittová pochádzajúca z Českej republiky.
Niečo o Jožkovi Kubíkovi. Kubíkovci sa usadili v prvej polovici 19. storočia na území Moravy - Horňácku. Obživou im bolo väčšinou kováčstvo aj muzicírovanie. Jožka Kubík sa stal najviac populárnym z celej rodiny Kubíkovcov. Narodil sa ako syn kováča 9. apríla 1907 v . Doma boli siedmi súrodenci. Ako šesťročný začal hrať na husliach. Zaujal miesto primáša v ľudovej kapele Hrubej Vrbky keď mal pätnásť rokov. Účinkovali tam ako bolo vtedy zvykom – spolu rómski aj sedliacki muzikanti. Vojenská služba, ktorú vykonával na východe Slovenska, v Michalovciach a Humennom mala veľmi veľký význam pre jeho ďalší muzikantský život. Bol zaujatý spôsobom hry tamojších rómskych muzikantov, zoznámil sa bližšie s cimbalovou hudbou a cimbal potom zaradil natrvalo do svojej vlastnej tvorby, ktorou sa začal okolo roku 1936 prasadzovať.
V mnohých rozhlasových nahrávkach skvelého hudobníka Jožku Kubíka ostalo jeho majstrovstvo zachované, na vinylových platniach, jeho život a jeho svojráznu životnú filozofiu zaznamenali 3 dokumenty a monografické dielo.
čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 11637 verzia pre tlačiareň
|
|
|
TRIVAL
Aký máte názor na to, že rómske deti sú na Slovensku bežne zaraďované do Špeciálnych základných škôl?
|
| nove diskutovane prispevky |
| cerstve zaznamy do dennikov |
|
