Pripravujete akciu?
Zatelefonujte nám na 0911 957 882. Bezplatná propagácia.
hlavná stránka
diskusné fóra
prezriet denniky
zaujímavé odkazy
:: Rozhovory
:: Rómsko slovenský frazeologický slovník
:: Rómska muzika
:: Rozprávky
| 1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
| 8 |
9 |
10 |
11 |
12 |
13 |
14 |
| 15 |
16 |
17 |
18 |
19 |
20 |
21 |
| 22 |
23 |
24 |
25 |
26 |
27 |
28 |
:
Žiadne
aktívni za posl. 5 min.
poč. registrovaných užívateľov:449
V tejto chvili prezera stranku 0 registrovanych uzivatelov 6 anonymnych uzivatelov.
Vitame noveho registrovaneho uzivatela: ebiafoxy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
|
O diskriminácii Rómov a Rómiek sme sa rozprávali v Poradni pre občianske a ľudské práva s Vandou Durbákovou a Štefanom Ivancom.
@ Rozhovory Feb 09 2009, 11:27 (UTC+0) |
Vanda Durbáková a Štefan Ivanco v Poradni pre občianske a ľudské práva
František Eku Mižigár pri debate s mládežou v Petrovej
V Petrovej...
|
Zoznámili sme sa ešte vlani na kurze rómskeho jazyka. Nakoľko nie je bežné, aby niekto bez príčiny zatúžil ovládať rómčinu, vyzvedali sme vzájomne čo nás spája, kto kde pracuje a prečo sa chceme naučiť rómsky. Vanda Durbáková je mladá právnička, ktorá spolupracuje s Poradnou pre občianske a ľudské práva. Veľmi často je v priamom kontakte s rómskymi komunitami, navštevuje Rómov v ich príbytkoch a pomáha im v rôznych oblastiach. Po tejto informácii som hneď pochopila, prečo ten záujem o jazyk. Keďže som presvedčená, že Vandina práca je prospešná a zaujímavá, rozhodla som sa nenechať si to iba pre seba a požiadala som ju aj Štefana Ivanca, ktorý v Poradni koordinuje antidiskriminačný program o rozhovor.
Ako a kedy poradňa vznikla?
Štefan: "Sme mimovládna organizácia, vznikli sme ako občianske združenie. Od roku 2001 sme zaregistrovaní na Ministerstve vnútra. Poradňa bola založená slovenskými členmi obdobnej organizácie v Česku - Poradna pro občanství - Občanská lidská práva. Činnosť vykonáva od roku 2002. Fungujeme výlučne z grantov. Pôvodne sme boli zameraní na diskrimináciu rómskych žien v prístupe zdravotnej starostlivosti, zaoberali sme sa problematikou násilných a vynútených sterilizácií, ktorým sa venujeme dodnes. Postupne od roku 2004 sa naša činnosť rozšírila o problematiku diskriminácie aj v iných oblastiach života. Napríklad v prístupe k službám, k zamestnaniu. Mohli sme si dovoliť širší záber, nakoľko sa organizácia kapacitne posilnila."
Koľkí momentálne pracujete v poradni?
Štefan: "Teraz sme trochu oklieštení, nakoľko jedna kolegyňa pred nedávnom ukončila spoluprácu, druhá je na materskej dovolenke. Na plný úväzok robíme teraz traja.
Privítali by sme vysokoškolákov a vysokoškoláčky, ktorí by mali záujem s nami popri štúdiu spolupracovať. Ja som v poradni tiež podobne začínal."
Vanda, ty zastupuješ rómske ženy v súdnych konaniach. Ako to je teda so sterilizáciami, potvrdili sa dohady o ich vykonávaní?
Vanda: "Už v minulosti na problematiku násilných a vynútených sterilizácií poukazovali viacerí ľudsko-právni aktivisti. Je nepopierateľné, že v minulom režime existovala taká prax, dokonca aj právny predpis zvýhodňujúci ženy, ktoré podstúpili sterilizačný zákrok. Bol im vyplácaný určitý finančný obnos a poskytované výhody. Zákrok sa vykonával v nemocniciach, ktoré vtedy spravoval štát a aj po páde komunizmu táto prax pokračovala. Samozrejme, i keď niektoré právne predpisy boli zrušené."
Vedeli rómske ženy, čo presne podpisujú?
Vanda: "Súhlas zväčša podpisovali na poslednú chvíľu, neraz v pôrodných bolestiach. Zákrok bol vykonávaný počas pôrodu cisárskym rezom. Ženy - ak dostali bolesti, sanitkou ich priviezli do nemocnice a tam bez toho, aby boli upozornené na všetky následky a riziká, bolo im povedané, aby podpísali tlačivo. Mnohé z nich ani nerozumeli, aká je podstata zákroku. Mnohým žiadosť dali podpísať až po zákroku, mnohé zas neboli plnoleté, to znamená, že súhlas mohol dať jedine zákonný zástupca - teda rodič... Takže za takýchto okolností boli sterilizácie vykonávané. Jednoznačne sa jednalo o porušenie platných právnych predpisov."
Ako ste sa dozvedeli o konkrétnych prípadoch?
Vanda: "Často navštevujeme rómske komunity, je medzi nimi veľa žien, ktoré sú touto praxou postihnuté. Niektoré sa rozhodli brániť súdnou cestou, iniciovali konania na súdoch a požadujú odškodnenie. Nie sú to požiadavky iba na báze rozprávaní samotných žien, ale existujú jednoznačné dôkazy - zdravotné dokumentácie. Z nich je presne jasné, kedy boli ženy prijaté do nemocnice, že tam bol strašne krátky časový odstup od prijatia do vykonania pôrodu cisárskym rezom. Podpisy žien sú mnohokrát umiestnené na pôrodopise dole nedbalo napísané kostrbatým písmom. Je jasné, že tam sa nejedná o platne udelený súhlas, keďže bol často udelený v situácii, kedy žena mala pôrodné bolesti alebo bol udelený dokonca až po pôrode a zákroku."
Boli lekári ochotní sprístupniť vám zdravotné dokumentácie?
Vanda: "Spočiatku nie, ale potom na základe súdnych rozhodnutí tak boli povinní urobiť. V niektorých prípadoch sú zdravotné dokumentácie stratené, ale vo väčšine prípadov sme do nich nahliadli a urobili z nich fotokópie, ktoré boli potom použité ako dôkaz v súdnych konaniach."
Sterilizácia sa dá vykonať iba pri cisárskom reze?
Vanda: "Nie, dá sa urobiť hocikedy aj laparoskopicky - ide vlastne o podviazanie vajíčkovodu. V prípadoch, ktoré zastupujem, bola sterilizácia vykonaná vždy pri pôrode cisárskym rezom.
Názor iných lekárov a lekárok je, že sterilizácia podviazaním vajíčkovodov nie je neodkladný úkon. Podľa niektorých medzinárodných lekárskych organizácií je sterilizácia forma antikoncepcie, takže lekárom nič nebránilo vykonať zákrok inokedy. V prípade, ak má žena všetky informácie a rozhodne sa slobodne k zákroku, môžu ho previesť neinvazívnou - laparoskopickou metódou, pôrod s tým nemusí mať nič spoločné."
Aká je úspešnosť sterilizovaných žien, ktoré zastupuješ v súdnych konaniach?
Vanda: "Čo sa týka súdnych konaní, viaceré sú rozbehnuté, ale ani jedno z nich ešte nie je právoplatne skončené. Snažíme sa o to, aby vláda priznala, že taká prax v minulosti bola a aby ženy, ktorých sa to týka, boli jednoznačne odškodnené."
Diali sa podobné neprávosti aj v iných krajinách?
Štefan: "To nie je špecifikum Slovenska, dialo sa to aj v iných krajinách. V Českej republike, Švédsku, Švajčiarsku... Faktom je, že postoj vládnych činiteľov napríklad v Česku je iný, o čosi progresívnejší."
Vanda: "Český ombudsman Otakar Motejl vydal správu, kde odporučil vláde, aby prijala zodpovednosť za protiprávne sterilizácie. Vo Švédsku boli vykonávané sterilizácie na zdravotne postihnutých ženách. Tam zriadili špeciálnu komisiu, ktorá mala za úlohu prípady prešetriť, prijala mechanizmus na odškodnenie postihnutých."
Rozhodli ste sa teda konať v tejto veci aj na Slovensku...
Vanda: "Vedeli sme, že taká prax u nás existuje a myslíme si, že nie je v poriadku, ak sa také veci dejú. Ide predsa o závažné porušovania ľudských práv žien a malo by zákonite nasledovať zjednanie nápravy v legislatíve aj v bežnom živote. Postihnuté ženy samé dodnes bojujú za svoje práva, my im v tom pomáhame."
Máte ešte aj iné poslanie, pomáhate ľuďom informáciami právneho charakteru...
Štefan: "Naše ďalšie aktivity sú namierené predovšetkým na odstraňovanie prejavov diskriminácie rómskej menšiny v rôznych oblastiach života. Chodievame medzi ľuďí do komunít, monitorujeme situáciu, snažíme sa odhaliť diskriminačné praktiky, s ktorými sa jednotliví Rómovia a Rómky v lokalitách stretávajú. Získavame kontakty na aktívnych ľudí, ktorým nie je neprávosť ľahostajná a chceli by s našou pomocou veci riešiť. Venovali sme sa mnohým prípadom diskriminácie v prístupe k službám. Je pomerne typické a často rezonujúce v spoločnosti, že Rómovia nie sú púšťaní na rozličné miesta do podnikov, reštaurácií, na diskotéky... V tejto oblasti tiež prebiehajú viaceré súdne konania. Riešime tiež prípady diskriminácie v prístupe k zamestnaniu, s ktorou sa Rómovia a Rómky naozaj často stretávajú. Zavolajú napríklad ohľadom práce na nejaké miesto, prácu im telefonicky prisľúbia a pri osobnom kontakte im oznámia, že miesto je už obsadené. Čoraz väčšiu pozornosť v súčasnosti venujeme diskriminácii v prístupe k vzdelávaniu."
Cítite podporu väčšinového obyvateľstva pri vašej práci?
Štefan: "Myslím si, že v lokalitách, kde sa deje diskriminácia voči Rómom povedzme v prístupe k službám, majorita to obyčajne ticho schvaľuje. Tvária sa, že im je to jedno a v podstate sú radi. Vzťahy medzi väčšinovým obyvateľstvom a rómskou menšinou v mnohých lokalitách nie sú dobré, dokonca aj obecné zastupiteľstvá a samotní starostovia pred diskrimináciou často zakrývajú oči."
Vanda: "Vedenie súdnych konaní je jedným z dlhodobých prostriedkov na dosiahnutie tolerancie v našej spoločnosti. Svedčia o tom aj prípady, ktoré sú momentálne na súde práve vďaka diskriminačnému zákonu, ktorý ešte nie je veľmi využívaný. Ide o novú právnu normu aj pre sudcov a sudkyne, ktorí sa s takými prípadmi nestretávajú často. Aj ich rozhodnutia sú v podstate priekopnícke. Vo väčšine prípadov znejú v prospech klientov a klientiek."
Vnímate vašu prácu tiež priekopnícky, posúvajú vás úspechy dopredu?
Štefan: "Nemyslím, že naša spoločnosť bude v krátkom čase úžasná :-). Radšej si pragmaticky dávame krátkodobejšie, hmatateľnejšie ciele... Napríklad, doviesť do konca súdne konanie, alebo ak Rómovia dostanú povolenie k trvalému pobytu na území, kde žijú. To je mimochodom ďalší typický príklad diskriminácie Rómov: Predstavitelia obce často porušujú zákon a nechcú nahlásiť Rómov na trvalý pobyt v obci."
Naposledy Poradňa realizovala zaujímavý projekt aj v obci Petrová...
Štefan: "Stretnutia v Petrovej boli súčasťou projektu 'Hľadám prácu - hľadám rovnosť príležitostí', ktorý finančne podporilo Ministerstvo Školstva SR a Open Society Institute Budapešť. V minulosti sme robili vzdelávacie podujatia jednak pre právnickú obec, mimovládne organizácie, komunitných pracovníkov, ale pre mládež ešte nie. Pred dvoma rokmi nás oslovil Eku Mižigár - komunitný pracovník, aby sme pre jeho mládež niečo podobné na tému diskriminácie a ľudské práva hravou formou urobili. Zdalo sa nám to vtedy celkom zmysluplné, a tak sme sa k aktivitám pre mladých ľudí v rámci spomínaného projektu vrátili. Pôvodný nápad spočíval v sérii štyroch stretnutí pre mladých ľudí, kde sme im rozprávali o diskriminácii, diskutovali sme o príčinách, ich skúsenostiach, o tom, čo sú predsudky a čo si myslia, prečo sa majorita k nim neraz zvláštne správa. Uskutočňovali sme na stretnutiach rôzne aktivity...
Trošku viac sme sa v rámci nich zamerali na otázku diskriminácie pri prístupe k zamestnaniu, nakoľko mladých ľudí sa to bezprostredne dotýka. Sú vo veku, keď sa pripravujú na pracovný proces, niektorí už školu dokončili. Riziko, že sa stretnú s diskrimináciou je bohužiaľ reálne. Chceli sme im poskytnúť informácie, povzbudiť ich a motivovať. Sme tu pre nich, ak sa s niečím podobným stretnú, môžeme s tým spoločne niečo urobiť.
Z posledného stretnutia sme mali dobrý pocit. Deti boli naozaj veľmi spontánne a otvorené. Jednoducho, bolo to veľmi fajn."
Ako ste sa ocitli práve tam?
Štefan: "Už nejaký čas sme v kontakte s organizáciou Člověk v tísni (slovenská pobočka českej organizácie), ktorá sídli v Spišskom Podhradí a pracuje s mládežou. Petrová je jedna z komunít, kde pôsobia a jeden blok stretnutí v rámci projektu sme sa rozhodli urobiť práve tam. Pracuje tam mladý Róm, komuniťák Jerguš, s ktorým sme komunikovali už v minulosti a v spolupráci s ním sme stretnutia uskutočnili.
Jerguš už pred časom oslovil Poradňu, keďže sa vtedy sám stretol s prípadom diskriminácie pri hľadaní práce. Preto aj decká v Petrovej vedeli, o čom stretnutie bude a mali veľký záujem sa na túto tému rozprávať.
Zistili sme, že veľmi citlivo vnímajú problémy v súvislosti so znášanlivosťou zo strany majority. Sami sa s tým stretávajú napríklad v škole.
Veľmi nám pomohol aj Eku Mižigár, nakoľko sám pôsobí ako rómsky aktivista. Deti z Petrovej sa teda mali možnosť na vlastné oči presvedčiť, diskutovať s Ekum o jeho skúsenostiach s diskrimináciou zo svojho každodenného života. Mnohí mladí sa zapájali do diskusie, hovorili o svojich skúsenostiach, z čoho sme mali veľkú radosť a potešilo nás to. Ani sme sa veľmi nelúčili, lebo veríme, že budeme naďalej v kontakte, nájdeme príležitosť opäť sa stretnúť..."
Ako vnímate odozvu na vašu prácu priamo v teréne?
Vanda: "Diskriminácia je ako téma veľmi ťažká. Obzvlášť, keď už mladí ľudia s ňou majú toľko skúseností. Nie je to vôbec veselé. Veľmi sme si vážili, že sa decká v Petrovej tak otvorili a hovorili o veciach, ktoré nám vôbec nemuseli povedať. Bolo to naozaj prínosné aj spätne, keď sme stretnutie na záver hodnotili. Mladí tvrdili, že to pre nich malo prínos jednak čo sa týka získaných informácií, ocenili aj pozdvihnutie sebavedomia a odvahy konať v prípade diskriminácie.
Je to super pocit, keď sa v budúcnosti stretnú s niečím takým a budú vedieť, ako sa zachovať. Mnohí z nich intuitívne vedeli, že niektoré situácie nie sú v poriadku. Naše stretnutia ich však osmelili konať, čo nie je vždy ľahké a zvlášť v ich veku. Dôležité však je, že teraz už budú vedieť, čo robiť a na koho sa môžu obrátiť. To je našim cieľom a prioritou."
Štefan: "Projekt 'Hľadám prácu - hľadám rovnosť príležitostí' trval pol roka, realizoval sa v rámci troch komunít. Ani v budúcnosti sa nebudeme brániť podobným projektom s mládežou, či dospelými. Vo väčšine vychádza impulz a záujem priamo z komunít. My potom radi prídeme, zorganizujeme stretnutia. Niekedy je to o spolupráci s komunitnými pracovníkmi, inokedy zas s rómskymi aktivistami a aktivistkami."
KONTAKT: poradna@poradna-prava.sk, webová stránka: www.poradna-prava.sk, telefón: 055 68 06 180, adresa: Krivá 23, Košice
----------------------------------------------------------------------
Je mnoho právnikov, ktorí robia komerčné právo a mesačne zarábajú obrovské peniaze. Aj to je potrebná práca. Potom sú aj právnici iného rangu, ktorí usilujú, aby ľudia v sociálne najslabšej vrstve poznali svoje práva, aby neboli diskriminovaní a aby mohli žiť plnohodnotným životom.
Existujú projekty, ktoré nikomu nič neprinesú, akurát ktosi premrhá peniaze. Zorganizuje trebárs zábavu, následne si zopár ľudí v jedno popoludnie zatancuje, odídu domov a na druhý deň si nikto nepamätá prečo a začo sa zabávali. Samotní Rómovia majú voči tomu výhrady, ak niekto 'prešustruje' prostriedky z Eurofondov.
Píšem o Vande a Štefanovi, lebo ich aktivity sú naozaj užitočné a zmysluplné. Zaoberajú sa priamo v komunitách problematikou, ktorá je veľmi aktuálna. Pomáhajú konkrétnym ľuďom v konkrétnych prípadoch. Aj decká z Petrovej už budú vedieť, ako reagovať v rôznych situáciách na úradoch, či pri komunikácii s potenciálnymi zamestnávateľmi. Činnosť Poradne pre občianske a ľudské práva určite nepremrhala ani korunu na nezmyselné aktivity, práve naopak.
Vďaka nim majú mnohí ľudia lepšie právne vedomie, čo bude pre ich ďalší život veľmi podstatné a dôležité. Samozrejme, nie iba pre nich, ale pre celú spoločnosť. Ak budú životaschopní a práceschopní ľudia, ktorí sú momentálne sociálne najslabší, budeme na tom určite lepšie všetci.
Ďakujem za váš čas a ochotu porozprávať nám o vašej práci. Prajem do budúcnosti veľa vydarených aktivít, skvelých projektov. Držím palce pri štúdiu rómčiny, verím, že sa bude hodiť :-).
TU JE PRÍRUČKA(pdf)
Jana Markov
Foto: autorka a archív Poradne pre občianske a ľudské práva
čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 1164 verzia pre tlačiareň
|
|
|
TRIVAL
Aký máte názor na to, že rómske deti sú na Slovensku bežne zaraďované do Špeciálnych základných škôl?
|
| nove diskutovane prispevky |
| cerstve zaznamy do dennikov |
|
