Pripravujete akciu?
Zatelefonujte nám na 0911 957 882. Bezplatná propagácia.
hlavná stránka
diskusné fóra
prezriet denniky
zaujímavé odkazy
:: Rozhovory
:: Rómsko slovenský frazeologický slovník
:: Rómska muzika
:: Rozprávky
|
|
|
|
|
|
1 |
| 2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
8 |
| 9 |
10 |
11 |
12 |
13 |
14 |
15 |
| 16 |
17 |
18 |
19 |
20 |
21 |
22 |
| 23 |
24 |
25 |
26 |
27 |
28 |
|
:
Žiadne
aktívni za posl. 5 min.
poč. registrovaných užívateľov:306
V tejto chvili prezera stranku 0 registrovanych uzivatelov 11 anonymnych uzivatelov.
Vitame noveho registrovaneho uzivatela: ketooo
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
|
"Som šťastná, že viem veštiť, že mám taký dar..."
@ Rozhovory Aug 06 2008, 14:19 (UTC+0) |
Gitka
|
Sľúbila som vám, že navštívim rómsku vedmu a jasnovidku. Podarilo sa mi dohodnúť si stretnutie u nej doma v Jasove. Volá sa Gitka, je to milá a prívetivá žena, ktorá vychovala sedem detí. Žije vo veľmi skromných podmienkach, no na jej láskavosti a pohostinnosti to neuberá. Vítala ma vo dverách s úsmevom na tvári. Hneď na úvod sme si vymenili skúsenosti s cestovaním a Gitka pridala krátku príhodu:
"Raz sme išli s kamarátkou autom, ona nemala pri sebe papiere, ani vodičák. Zbadali sme policajtov, ako zastavujú autá jedno po druhom. 'No, Gita, už nám je koniec!' - hovorí. 'Nič sa ty neboj, len si urob uzlík pod vlasami a rozprávaj si!' - vravím jej. Akoby zázrakom - nič, nechali nás prejsť..."
Ako ste na to prišli, že máte schopnosti veštiť a pomáhať ľuďom?
"Bolo to v čase, keď som porodila moje dvojičky, boli malé, asi štvormesačné. Snívalo sa mi, že som išla zo synom do lesa a stretli sme neznámu babičku. Vyzerala, ako z filmu o Maruške. Pozdravila som jej. (Zvláštne bolo, že chlapca som videla vo sne, ako veľkého, asi tak desaťročného.) Pýtala som sa starenky, kde ide a čo tu robí. Povedala, že si prišla nazbierať trochu dreva, lebo býva tu neďaleko. Počudovala som sa, veď už roky chodievam do tohto lesa a ešte nikdy som ju nevidela. Ani babku, ani jej dom.
Pomohla som jej nazbierať drevo, chlapec jej ho narezal a odprevadili sme babičku aj s drevom domov. Mala domček, ako v rozprávke. Pozvala nás dnu a začala mi veštiť s takými veľkými kartami. Vyrozprávala mi, aký život prežijem, čo všetko ma čaká...
'Manžel ma stále klame' - hovorím jej s prosbou o pomoc. Vtedy mi povedala: 'Júj, moja zlatá, veď práve ty budeš veľa ľuďom pomáhať!' Budem to vraj vedieť a mám to v sebe. Potom mi uvarila čaj so slovami - keď sa napiješ, nikdy nebudeš chorá... Iba trošku som odchlipla, práve som sa chystala odpiť a vtom ma manžel zobudil. Koľko ráz vykladám karty, stále myslím na ňu... a vtedy sa mi 'karty premenia' a všetko mi prezradia.
Vždy som žila veľmi skromne, ľudia to o mne vedia. Raz som bola dlžná peniaze. Susedia mi nosili jedlo pre deti. Úžerníci vás oberú aj o posledné. Ľudia majú strach ich udať, lebo oni sa prídu až do domu biť a vyhrážať. Je im jedno, či je tam decko, alebo hocikto iný, bijú hlava-nehlava...
Od kedy teda veštíte?
Keď som bola v nemocnici a mala som rodiť Perlu, prišli za mnou manžel aj s mojou teraz už nebohou mamou. Chcela som vedieť, ako sa majú deti doma. Mama mi hovorila, že všetko je dobré, no ja som cítila, že niečo nie je v poriadku. V tom čase už syn Matúš ležal v nemocnici, lebo v škole ho dokopali, až mal vnútorné krvácanie. (Už sa to stalo druhýkrát, Kevinovi zas zlomili rebrá, no škola nič neurobila, nikoho nepotrestali...) Sestričku Mariku v nemocnici som poprosila, aby mi zohnala karty a tam som vtedy každej jednej vyveštila. To bolo v deväťdesiatompiatom roku, vtedy sa mi narodila Perla."
Chodia za vami ľudia z celého Slovenska, čo od vás očakávajú?
"Jój, veru chodia, veľa ľudí chodí za mnou, lebo viem aj vybrať bolesti... Chcú, aby som ich zbavila 'porobenia', choroby alebo závislosti na alkohole. Prídu aj manželky mužov, ktorí pijú a chcú, aby prestali."
Viete pomôcť aj takým?
"Áno, dá sa to aj keď o tom nevedia, no najlepšie je, keď prídu osobne. Zatiaľ však boli všetci spokojní."
Keď k vám príde niekto prvýkrát, viete rozpoznať, aký je to človek?
"Pravdaže, aura to prezradí. Každý človek ju má. Keď je žltá alebo zlatá, to je dobre. Ak sa mu mení do zelena, to veru nie je dobrý človek. Keď niekto nemá auru, znamená, že je veľmi chorý.
Raz prišla jedna žena za mnou, povedala, že má chorú mamu a lekári nevedia prísť na to, čo jej je. Vraj vedia len toľko, že má iba jednu obličku. Spýtala sa, či by som jej pomohla. Rukami som sa jej chvíľu dotýkala, zistila som, že má aj druhú obličku, len nie je na svojom mieste, a to jej robí zle."
Platia vám ľudia za vaše služby?
"Za karty áno, lebo keď cestujem, platím si autobus. Ale za pomáhanie neberiem žiadne peniaze. Ani Ježiš, keď pomáhal ľuďom nerobil to pre peniaze...
Viete rozpoznať, ak má niekto "porobené"?
"Áno, pravdaže."
Prečo niektorí ľudia robia prostredníctvom čiernej mágie druhým zle?
"Závisť. Predovšetkým je to závisť. Je veľa ľudí, čo ubližujú jeden druhému. Napríklad niekto chce prebrať inému partnera - manžela, tak používa čiernu mágiu."
Veď to zlo sa im raz určite vráti...
"Hej, vráti, ale oni si to neuvedomujú. Aj keď možno nie hneď im samotným, ale zlo môže postihnúť celé ďalšie pokolenie, deti... Ja by som nemohla nikomu ublížiť, naopak, snažím sa každému iba pomáhať. Ani neviem, koľkým ľuďom som už pomohla a budem aj naďalej... Viem sa spojiť aj s duchmi."
Naozaj?
"Veru, raz sa stalo v Moldave, že našli chlapca mŕtveho ležať na koľajniciach. Ľudia hovorili, že sa chcel zabiť a sám sa hodil pod vlak. Aj v novinách o tom tak písali...
Z ničoho nič, prišla som v tom čase večer z roboty domov a nejaký mladý sedí v mojom kresle. Prisahám, tu sedel! Začal mi rozprávať, čo sa mu v skutočnosti stalo. Boli na párty so školou, všetci spolužiaci boli pozvaní... Jeho vraj vydierali, hádali sa, strhla sa bitka a niekto ho hodil na koľajnice. Poprosil ma, aby som to všetko vyrozprávala jeho mame. Vravela som mu, že ho nepoznám, ani jeho mamu, tak mi napísal na stôl, ako sa volá aj telefónne číslo. Prepísala som si to na papier a zavolala som jej. Porozprávala som všetko, čo mi chlapec povedal. Bola veľmi prekvapená, odkiaľ to môžem vedieť. Musela som jej na dôkaz povedať niečo, o čom nikto okrem nej a manžela nevie. Tak som vyrozprávala príhodu, ako jej manžel vychádzal z garáže, nechcel poškriabať auto a predsa narazil. Bola úplne hotová, nevedela sa z toho spamätať, lebo to sa naozaj stalo. (Chlapec bol stále pri nej, lebo ešte nemohol ísť tam, kam patrí...)
S mojou mamou sa zatiaľ spojiť neviem. S otcom som sa spojila, no s mamou nie. Asi ešte nenastal ten správny čas. Veľa som za ňou plakala a to potom je, akoby bola vo vode a nevedela sa dostať na svetlo. Stále blúdi v tme a vode. Vtedy treba páliť veľa sviečok, aby sa duša oslobodila a dostala tam, kam chce.
Jedna žena prišla za mnou, či jej viem pomôcť. Pozerám sa na ňu, vyzerala úplne ako žaba, ako zelená žaba :-))). Zľakla som sa jej trochu a hneď som povedala: 'Ty si nemala dobrého otca, ešte stále aj z druhého sveta ti škodí'. Prikývla, že tak je, kedysi ju znásilnil. Odvtedy je taká. Ešte chcela, aby som jej vyveštila. Povedala som jej, že určite pôjde do nemocnice, na psychiatriu. Zrazu - dívam sa na ňu - oči sa jej premenili! Tak čudne sa roztočili. Veľmi som sa zľakla, lebo v živote som nič také nevidela! Všimla som si po chvíli, že pri nej stojí jej mŕtvy otec. 'Tvoj otec nosil čierne čižmy a také nohavice, ako majú lesníci, kockovanú košeľu a čiapku? Fajčil Čárdy - cigarety?' - pýtala som sa jej. Kývala hlavou, že veru hej, aj do hrobu mu také dávali! 'Tam je, stojí pri tebe' - povedala som. Nikto z nás nefajčil a dym sa ťahal smerom k oknu. Pes začal brechať... Nik toho muža nevidel, iba ja."
Život sa s vami nemaznal...
"Porozprávala by som vám taký príbeh, ale to sa mi veľmi ťažko hovorí. Stal sa na Vianoce. Bola som vtedy dlžná, moje deti nemali nič, poviem vám tak, ako to bolo. Keď som dostala peniaze pred Vianocami, úžerník mi všetky zobral, ani korunu mi nenechal! Susedka mi priniesla zákusky, nemali sme doma nič, prisahám... Malá sa mi z hladu dostala do nemocnice, nemohla som ju nakŕmiť. Kojila som, no mlieko som skoro žiadne nemala. Keď som ju doniesla domov z nemocnice, nebolo ani na chleba. Poprosila som susedku, dala mi na úver vrece zemiakov, desať kíl múky, jeden Sunar, chlieb a olej.
Na Víliu - Štedrý deň som robila deťom marikľe (múčne placky, tenké ako palacinky) a zemiaky na paprike. Veľmi som pri tom plakala. Potom sa stalo niečo zvláštne. Posledná marikľa, ktorú som piekla na peci, ostala taká hrubá, ako torta! Narezala som ju, natrela lekvárom. Deti povedali, že to nie je marikľa, ale torta a skoro týždeň sme ju jedli... Odvtedy na všetky sviatky, či Vianoce, alebo Nový rok, vždy robím marikľu, musíme ju mať, lebo nám vtedy priniesla šťastie."
Keď vidíte, že niekto zakrátko umrie, môžte mu to povedať?
"Veru nie, to jediné nesmiem. Poviem len, že musí často zapáliť sviečku, tým si všetko zlé môže oddialiť. Ja tiež niečo preto viem urobiť, aby sa to stalo čo najneskôr."
Máte milého psíka...
"To nie je obyčajný pes, naozaj! Bola tu jedna žena, cítila sa veľmi zle. Artuš prišiel dnu a ľahol si rovno k jej nohám. O päť minút jej nič nebolo. Povedala, že mám zázračného psa :-)."
Pomáhate rôznym ľuďom, však?
"Bola za mnou aj taká, čo mala 'porobené', ubližovali jej. Darovala som jej svoj prsteň, aby ju chránil. Teraz sa už má dobre, nemá ani zlé sny, ktoré ju vtedy trápili.
Raz prišla jedna, hneď som vedela, že je pijačka. Aj som jej povedala, či sa nebojí, že jej vezmú deti, keď bude piť. Dušu dáva Satanovi, keď každý deň pije a zabúda na deti. Povedala, že pije preto, lebo má doma Ducha... Vyložila som jej karty a uvidela som ho! Bol to jej otec, on ju strašil. Nebol to dobrý človek. Pomohla som jej a zanedlho prišla aj so sestrou. Vravela, že ona už nepije, ale sestrin manžel áno. Pomohla som aj jemu.
Neviem, či ste videli v televízii, ako jedna žena chcela pomôcť chlapcovi, ktorý ležal v kóme a nevedel sa prebrať. Strašne som sa vtedy rozčúlila, lebo ona mu kreslila na telo rôzne čísla. Taká som bola preto nervózna. Nie čísla mu mala dávať, ale energiu, silu, aby sa zobudil! Keď mu bude písať na telo čísla, iba mu urýchli smrť. To akoby mu určovala deň, kedy skončí. Nebolo to správne. Keď mu chcela dobre, mala mu dodávať silu, aby sa dostal naspäť hore. Mala vyjsť von zo svojho tela, dostať sa k nemu, komunikovať s ním a tým mu pomôcť. Tak, ako ja sa dostávam z tela von. Vtedy som však nemohla, lebo som bola chorá. Ona mu možno chcela pomôcť, no asi nevedela ako.
Boli raz u mňa zo Smižian, varovala som ich pred haváriou. O dva týždne mi volali, že chlapec naozaj havaroval a leží v kóme. Tak sa mi srdce rozbúchalo, cez deň som nemohla nič urobiť, lebo sa starám o deti, varím a nesmie ma pri tom nikto vidieť. Večer som si zapálila sviečky, vzala som fotku s Ježišom, sústredila som sa... "
Neberie vám to silu?
"Vždy sa prečistím zo sviečkou, alebo ohňom z pece, lebo sú aj takí ľudia, čo odoberajú energiu. Pri jednej žene ma tak strašne rozbolela hlava, celkom som zoslabla, cítila som, ako zo mňa ťahá von všetku silu. Varovala som ju, aby nerobila nikomu zle. Ublížila už veľa ľuďom... Nevedela pochopiť, odkiaľ to všetko viem. Vysvetlila som jej, že hovorím len to, čo vidím v kartách."
Čo hovoria vaši blízki na to, že pomáhate druhým?
"Sme deviati súrodenci, závidia mi, lebo nemajú taký dar, ako ja. Zdedila som ho po mojom otcovi. Nadávajú mi, že som podvodníčka. Bolí ma to veľmi. Nie som ani lakomá, dám, čo mám kým žijem. Keď už nebudem žiť, tak...
Dcéra má cukrovku, musím variť tak aby mohla jesť, čo potrebuje. Nepichá si inzulín, zatiaľ ešte nemusí. Nemá veľmi vysoký cukor, snažím sa aj jej pomáhať. Deti mi robia radosť. Dcérka Gitka sa tiež zaujíma o veštenie, no nechcem, aby to robila tak skoro. Je ešte malá, má na to dosť času."
Predpokladám, že máte dobrý pocit, keď od vás ľudia odchádzajú spokojní...
"Ja som šťastná, že viem veštiť, že mám taký dar. Najviac ma však teší, že viem ľuďom pomáhať a sú spokojní so mnou. To mi dáva silu, veľkú silu. Pomáham srdcom, s láskou. 'Peňeži' nie sú všetko, za peniaze sa nedá kúpiť zdravie. Na tom, čo robím pre ľudí nechcem zbohatnúť. Stačí mi, keď budem mať vždy dosť pre moje deti, lebo ten dar som dostala od Boha."
K tomu už naozaj niet, čo dodať. Želám vám aj v mene všetkých čitateľov pevné zdravie a veľa síl, aby ste mohli uspokojiť ešte mnoho chorých, ubolených a nešťastných dušičiek.
Gitka mi ešte sľúbila, že vyloží karty aj mne, tak sa veľmi teším, no to si už nechám iba pre seba :-).
Jana Markov
foto: autorka
čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 1242 verzia pre tlačiareň
|
|
|
TRIVAL
Rómska tlač. agentúra
Aký máte názor na to, že rómske deti sú na Slovensku bežne zaraďované do Špeciálnych základných škôl?
|
Jan 29, 2007
osmaci.jpg / momentky Osmaci v triede
|
| nove diskutovane prispevky |
| cerstve zaznamy do dennikov |
|
