Pripravujete akciu?
Zatelefonujte nám na 0911 957 882. Bezplatná propagácia.
hlavná stránka
diskusné fóra
prezriet denniky
zaujímavé odkazy
:: Rozhovory
:: Rómsko slovenský frazeologický slovník
:: Rómska muzika
:: Rozprávky
| 1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
| 8 |
9 |
10 |
11 |
12 |
13 |
14 |
| 15 |
16 |
17 |
18 |
19 |
20 |
21 |
| 22 |
23 |
24 |
25 |
26 |
27 |
28 |
| 29 |
30 |
31 |
|
|
|
|
:
Žiadne
aktívni za posl. 5 min.
poč. registrovaných užívateľov:275
V tejto chvili prezera stranku 0 registrovanych uzivatelov 3 anonymnych uzivatelov.
Vitame noveho registrovaneho uzivatela: romale
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
|
Ako sa nakrúca rómsky magazín SO VAKERES a niečo o práci šéfredaktorky RPA Jarmily VAŇOVEJ
@ Rozhovory Jun 03 2008, 13:56 (UTC+0) |
Šéfredaktorka Jarmila Vaňová
Riaditeľka agentúry Kristína Magdolénová a Jarmilka Vaňová
S režisérom Jarom Kernerom...
Súťažné družstvo žien z Ďurkova
Štáb pri práci
Deti z Vtáčkoviec boli skvelým publikom
Tak sme sa aj trochu zabávali...
|
Prijala som pozvanie na nakrúcanie rómskeho národnostného magazínu So vakeres - Čo hovoríš, kde som sa zoznámila so skvelými ľuďmi, ktorí svoju prácu povýšili na poslanie. S nadšením sa púšťajú do nových projektov, cestujú za Rómami do dedín, osád, priamo do ich obydlí. Keďže štáb tvoria rómski redaktori, komunikácia s Rómami v osadách je priateľská, spontánna, autentická. Nerómski novinári neraz navštevujú rómske osady, aby Rómov zosmiešnili, ukázali ich či už v pozitívnom alebo negatívnom svetle. Výsledkom sú zväčša veľmi povrchné a skreslené reportáže. Štáb magazínu So vakeres to robí úplne inak.
Momentálne je v plnom prúde Eurokampaň, ktorej myšlienkou a hlavnou úlohou je šíriť informácie o prechode na Euro menu. Bolo veľmi zaujímavé sledovať, s akým záujmom sa rómske ženy zúčastňovali súťaží, preratúvali Koruny na Eurá a skúšali si nakupovanie po novom.
Na jazyk sa mi natískalo viacero otázok, poprosila som šéfredaktorku Jarmilku Vaňovú, aby mi priblížila fungovanie Rómskej Tlačovej Agentúry a prezradila čo-to o výrobe magazínov So vakeres.
RPA – Roma Press Agency – Rómska Tlačová Agentúra...
"Naša agentúra vznikla v roku 2002. Je to mimovládna organizácia, ktorá sa venuje žurnalistike. Naši žurnalisti sú Rómovia, ktorí ovládajú rómsky jazyk. Cieľom tejto agentúry vždy bolo a je vyvažovať mediálny trh na Slovensku. Vieme, že väčšina správ o Rómoch a rómskych komunitách je všeobecne v médiách prezentovaná dosť negatívne a my sa snažíme vyvažovať informácie pozitívnymi a objektívnymi spravodajskými materiálmi. Samozrejme, pripúšťame, že je aj veľa negatívneho v rómskych lokalitách. Nechceme sa tváriť, že nie, ale dejú sa tam aj veľmi dobré veci, ktoré málokto chce vidieť. Verejnosť nie je veľmi naklonená prijímať z rómskeho prostredia aj pozitívne informácie. To je ale bežný fenomén vo všetkých médiách na Slovensku. Prinášame denné spravodajstvo na našich internetových stránkach www.rpa.sk o Rómoch. Sú to všetko viacmenej pozitívne informácie o tom, kde a čo nové sa udialo, čo sa podarilo..."
V čom je vaša práca iná, ako u nerómskych žurnalistov?
"Sme často v teréne, skoro dennodenne a sme v úzkom spojení s Rómami. To, že sami sme Rómovia nám veľmi pomáha, takisto znalosť jazyka, vieme pochopiť aj ich mentalitu, problémy, s ktorými sa stretávajú, ako uvažujú, a preto nepociťujeme my, ani naši respondenti žiadnu bariéru. Zaujímame sa možno na prvý pohľad málo významnými udalosťami, napríklad jedna nová studňa v rómskej osade znamená pre nás viac, ako nejaký seminár, na ktorý si po týždni nik nespomenie. Myslím, že sa nám spôsob práce osvedčil a snažíme sa fungovať aj naďalej."
Spomenuli by ste začiatky vašej práce v agentúre?
"Organizáciu pred siedmimi rokmi založili dvaja ľudia - Ivan Hriczko, ktorý bol riaditeľom a výkonnou riaditeľkou bola Kristína Magdolenová. Tvorili rómsko-nerómsky pracovný tím a ten dal pevné základy pre porozumenie medzi rozličnými svetmi, mentalitami, národnosťami. Práve preto sa našiel ten správny stret, ako fungovať a žiť vedľa seba v porozumení a rovnocennom partnerstve. Tak to platí aj dodnes. Často diskutujeme o problémoch, vieme sa dohodnúť, pri práci sú rešpektované rovnako názory Rómov, ako aj Nerómov. Tolerancia a vôľa prijať názor inej kultúry, odlišný uhol pohľadu na svet je veľmi dôležitý a prajem si, aby sa tento princíp realizoval aj v širšom meradle na Slovensku.
Fakt, že sa stretávame s negatívnymi názormi na spolužitie Rómov a Nerómov vyvoláva reakcie, že dnes máme lokality, kde žijú len Rómovia a sú miesta, kde nežijú Rómovia a nikdy žiť nebudú. Častokrát sa z niektorých obcí Nerómovia odsťahujú, pretože je tam viac Rómov a oni nechcú žiť v takom spoločenstve. Je vcelku pochopiteľné, keďže mnoho Rómov nemá dostatočné vzdelanie, sú vylúčení zo spoločnosti a život ich samotných aj ľudí žijúcich v bezprostrednom susedstve je ťažký, niekedy priam nemožný."
Podľa vás, kde treba začať?
"Často počujeme názor, že treba začať od výchovy detí. Deti sú samozrejme najviac formovateľné, teda sú prístupné vstrebávať nové myšlienky aj návyky. Kým však bude normatív na špeciálnych školách vyšší, ako na základných školách, tak stále sa to bude diať, lebo aj to je rozhodujúcim faktorom. Je pravdou, že so vzdelaním na špeciálnej škole nemá dieťa veľa možností a šancí dostať sa niekde... Je mu stanovená určitá hranica a za ňu sa už nedostane.
Poznám človeka, ktorý je Róm a dnes má dve vysoké školy. Keď mal nastúpiť do prvého ročníka základnej školy, pri psychologických testoch povedali jeho otcovi, že patrí do špeciálnej školy, pravdepodobne kvôli jazykovej bariére. Jeho otec sa proti tomu rázne postavil a doslova povedal: 'Nie, môj syn nepôjde do špeciálnej školy, bude chodiť riadne s ostatnými deťmi do základnej školy'. To zaúčinkovalo, rodič rozhodol, a chlapec nastúpil do základnej školy. Je to možné iba v prípade, keď si to rodičia vyslovene želajú. Dnes má skončené dve vysoké školy, učí na základnej špeciálnej škole a myslím si, že je veľmi úspešný človek."
Pokiaľ viem, rodičia si to nie vždy uvedomujú...
"Áno, zvyčajne sa deti dostávajú na špeciálne školy práve na žiadosť samotných rodičov. Najmä na vidieku, kde je druhý stupeň základnej školy v inej obci a ich matky nechcú, aby dieťa cestovalo. Boja sa o ne, prečo by mali chodiť do inej obce, lepšie im bude doma, kde sú stále na očiach, tam majú rodičia prehľad, kde a čo robia... Stretla som sa s niekoľkými riaditeľmi škôl, ktorí mi potvrdili, že podaktorí rodičia si žiadajú, aby deti navštevovali špeciálnu školu, a tak svojim deťom nevedomky škodia. Na druhej strane, je veľmi zlý aj samotný fakt, že žiaci špeciálnych škôl dostávajú motivačné štipendiá. Absolvent špeciálnej školy nemá rovnocenné možnosti a zákonite nedosahuje rovnaké výsledky ako žiak základnej školy. Napriek tomu títo žiaci dostávajú štipendium. Nie som pedagóg, nechcem to hodnotiť po tejto stránke, no ako novinár vidím, že tu čosi nie je v poriadku... Ak však aj také dieťa nájde podporu vo svojom okolí, pochopenie a dostatok informácií, má väčší rozhľad, môže si nájsť svoje ‘miesto pod slnkom‘ a uplatniť sa. To sa však žiaľ nedá predpokladať u väčšiny detí, ktoré skončili štúdium na špeciálnych základných školách."
Vráťme sa ešte k tvorivému tímu redaktorov...
"Je nás málo redaktorov, Kristína Magdolenová je riaditeľkou agentúry, ja som vo funkcii šéfredaktorky, redaktorky Klaudia Vaňová, Etela Matová, Monika Sinuová, Markéta Dančová, redaktor František Eku Mižigár. Ďalej máme niekoľko dopisovateľov, napríklad Ján Dotko z Martina, Mária Hušová z Ondavských Matiašoviec, editor a správca počítačovej siete Roman Magdolén. Väčšinu kolektívu tvoria ženy, napriek tomu, že sme mali záujemcov z radov mužov, dlho nevydržali. Naša práca je totiž dosť náročná na trpezlivosť, vytrvalosť aj precíznosť. Veď ako aj v rómskych komunitách, ťahúňmi sú zväčša ženy. Vedia si prácu lepšie zadeliť, zorganizovať. Dokážu urobiť maximum pre existenciu a zaopatrenie celej rodiny, starať sa o výchovu detí. Sme tak trochu príkladom, že rómske ženy naozaj vedia robiť. Aj keď naše finančné ohodnotenie nie je vysoké, nerobíme to len pre peniaze. Berieme našu prácu skôr ako poslanie.
Patríme medzi prvých rómskych novinárov - 'priekopníkov', ktorí sa venujú tejto oblasti a je to pre nás veľká výzva a pocta, že túto prácu robíme. Za dôležité považujem aj to, že my sami môžeme prinášať neskreslené informácie o našich ľuďoch. Staviam sa k svojej práci naozaj veľmi zodpovedne a túto výzvu prijímam s veľkou vážnosťou. História nás predsa raz môže súdiť, a preto v rámci svojich možností robíme všetko tak, ako najlepšie vieme."
Koho chcete predovšetkým ako novinári osloviť?
"Náš servis je adresovaný predovšetkým pre Nerómov, teda majoritnej časti spoločnosti. Naše spravodajstvo by mala čítať najmä majorita a podľa doterajších skúseností aj číta. Internet je pre väčšinu Rómov nedostupný, ľudia v osadách sa s ním ešte v živote nestretli. Naše stránky navštevujú predovšetkým pracovníci zo samospráv, mimovládnych organizácií, štátne inštitúcie a podobne. Častokrát sa nám podarí u našich čitateľov zmeniť názor, či odbúrať predsudky voči Rómom všeobecne. Naša agentúra je ojedinelá a jedinečná, preto dúfam, že o našu činnosť bude aj naďalej veľký záujem.“
Predpokladám, že máte aj iné aktivty...
"Pred časom sme vydali menšiu publikáciu pod názvom 'So vakeres?', v preklade 'Čo hovoríš?'. Obsahuje stručný slovník, rôzne zvyklosti a tradície Rómov. Išlo nám predovšetkým o priblíženie rómskej komunity, jej kultúry a reči Nerómom, ktorí často prichádzajú do kontaktu s Rómami. Vyšla v dvoch jazykových mutáciách - druhá bola anglická - a veľmi rýchlo nám ich ľudia rozobrali... Záujem mali obecné úrady, niektorí starostovia, miestne aj mestské samosprávy, komunitní a sociálni pracovníci a mnohí ďalši, ktorí sa venujú a pracujú s Rómami. Na túto publikáciu sme mali veľmi dobrý ohlas. RPA robí aj preklady do rómskeho jazyka pre záujemcov, robili sme tak pre ľudskoprávne organizácie, dokonca pre lekársky časopis aj pre iných ľudí. Taktiež sme sa podieľali na školení Rómov v súvislosti s médiami, znamená to, že som ich učila, ako majú reagovať a komunikovať s novinármi, čo je dôležité povedať a nedať sa nimi manipulovať. Zároveň sme nakrútili niekoľko dokumentárnych filmov, ktoré možno nájsť na našej internetovej stránke."
Priblížte nám tvorbu magazínu „So vakeres“
"Už tretí rok sa venujeme tvorbe rómskeho národnostného magazínu pre STV 2. Názov magazínu je totožný s názvom spomínanej publikácie, teda 'So vakeres?'. Jednak sa nám to páčilo a je to aj veľmi výstižné, keď sa pýtame 'čo hovoríš?' ide nám o to, aby si ľudia navzájom porozumeli.
Začiatky výroby Magazínu veru neboli ľahké. Nemali sme skúsenosti, no jednoznačne sme vedeli, čo chceme povedať. Vedeli sme, aké informácie chceme divákom priniesť a to bol základný kameň, od ktorého sme sa mohli odraziť. Dnes už máme stabilný štáb. Na výrobe sa podieľajú Kristína Magdolénová, Klaudia Vaňová, Etela Matová a ja. Zvykneme dať priestor v magazíne aj našim dopisovateľom. Na obrazovke sa tak už objavila Mária Hušová, Ján Dotko, Žaneta Štipáková, Marián Balog, Mária Demeová, Rasťo Mirga, Marek Gábor. Väčšina spomínaných ľudí pri tejto práci nezostala z rôznych dôvodov. Častokrát si mnoho ľudí myslí, že urobiť päť minútovú reportáž, ktorú vidí v televízii je veľmi ľahké. Po prvej skúsenosti však príde na to, že tomu tak nie je. Počas nášho trojročného pôsobenia sme vystriedali niekoľko kameramanov, strihačov, režisérov, zvukárov alebo osvetľovačov. Dnes pre nás kameru robí Vojtech Svoboda, v strižni sedí Ondrej Lehotský, zvuk zabezpečuje Jaro Hajda, réžiu má na starosti Jaro Kerner a občas aj Kristína Magdolénová. Moderátorkou magazínu je Klaudia Vaňová.“
Aké sú priority pri práci v teréne?
"Za dôležitý moment považujem, že magazín robíme dvojjazyčne. Redaktor hovorí s rómskym respondentom po rómsky, na obrazovke sú samozrejme slovenské titulky a v prípade ak moderátor rozpráva po slovensky, titulky sú v rómčine. Považujem túto skutočnosť za prelomovú, pretože rómsky jazyk sa konečne objavil na obrazovkách Slovenskej televízie. Vzhľadom na početnú rómsku menšinu tam určite patrí a táto skutočnosť prispela aj k rozbehnutiu procesu štandardizácie rómskeho jazyka. Našim cieľom bolo aj vyvolať verejnú diskusiu ako správne hovoriť, ako používať jazyk vo verejnom styku. Tento rok (niekedy v júni) by sa mal štandardizovať rómsky jazyk. Bude to historický moment pre Rómov a aj pre celé Slovensko, lebo sme prvá krajina, ktorá sa rozhodla k tomuto kroku. Možno budeme príkladom aj pre ostatné štáty, kde Rómovia žijú. Rómsky jazyk patrí medzi veľmi staré jazyky, je pekný, dá sa ním krásne prekladať všetko to, čo je aj v slovenčine, aj keď niekedy musíme použiť viac slov na opisné vyjadrenie. Nerómovia, s ktorými sa pri našej práci stretávame a počujú nás rozprávať nám hovoria, že rómsky jazyk je pekný a príjemný pre ucho. Tvrdenia, že nie je vhodné na verejnosti tento jazyk používať sú našťastie minulosťou. Dôsledkom je, že niektorí Rómovia ho prestali používať, a preto ho zabudli. Stalo sa tak, lebo si to spoločnosť v minulom režime neželala. My sme rómsky jazyk po dlhom čase opäť oživili, priniesli sme ho nielen Rómom ale aj celej spoločnosti. Verím, že rómčina je plnohodnotná vo vzťahu k iným jazykom."
Nakrúcali ste aj v zahraničí...
"Magazín sme už robili aj v iných krajinách, ako napríklad v Poľsku, či pre srbských Rómov v Belehrade. Úžasné pre mňa, ako pre Rómku bolo, že som sa po rómsky dorozumela aj s Rómami v zahraničí. Jeden americký Róm bol na Slovensku krstiť preklad svojej knihy. Rozumeli sme si bez akýchkoľvek problémov a videla som, že bol šťastný, že počuje rómsky jazyk u nás na Slovensku."
Zapojili ste sa aj do Eurokampane...
"Rómska tlačová agentúra robí v rámci Eurokampane pre rómske komunity partnera a tejto téme - o Eure - sú venované aj posledné magazíny 'So vakeres'. Prinášame základné informácie o zavedení novej meny Euro na Slovensku. Hovoríme ľuďom, kedy sa Euro zavedie, čo všetko to prinesie pre ich život, ako sa budú prerátavať peniaze. Dnes ešte nepoznáme konverzný kurz, ale akonáhle bude známy, samozrejme prinesieme aj tieto informácie. Vyhlásili sme pre spestrenie súťaž vo forme Hitparády pre rómske kapely. Ich úlohou je zložiť pieseň o Eure v rómčine. Stretli sme sa s veľkým ohlasom, lebo pre Rómov znamená hudba veľmi veľa a prostredníctvom nej sa vedia od srdca vyjadriť. Práve preto sa nám do Hitparády prihlásilo nečakane veľa kapiel."
Dnes nakrúcate magazín SO VAKERES, kde budú súťažiť rómske ženy z viacerých obcí na tému Euro....
"V rámci Eurokampane sme pripravili aj dvadsaťšesťminútový – celý Magazín o súťaži rómskych družstiev z piatich lokalít. Zúčastnili sa vždy tri ženy v každom družstve z Ďurkova, Bidoviec, Boliarova, Rankoviec a Vtáčkoviec. Záverečná súťaž sa konala v obci Vtáčkovce, pretože tam sme našli dobré podmienky na nakrúcanie, vyšla nám v ústrety samospráva obce aj obyvatelia boli ochotní zapojiť sa.
Samotná súťaž bola venovaná ich znalostiam o Eure, ich úlohou bolo aj reálne prerátavať niektoré druhy tovaru. Dostali fixný kurz Eura, podľa ktorého si museli prepočítať hodnoty nákupov. Ženy boli veľmi šikovné, snažili sa naučiť všetky potrebné informácie. Nakoniec vyhralo družstvo z Vtáčkoviec, pretože tieto ženy boli vzdelané a nemali problém s pochopením a vyrátaním správnej hodnoty pri prevode na Euro. Bolo pre nás veľmi príjemné stráviť s nimi tento deň...
Väčšina žien, ktoré súťažili, sú angažované v projekte 'Rómska ženská sieť', ktoré zastrešuje občianske združenie 'SPOLU' z Kremnice. Štatutárkou je pani Darinka Tekelyová. V spolupráci s nimi sme vybrali aj družstvo z Ďurkova, Boliarova a Rankoviec. Ostatné ženy zatiaľ nie sú v tejto sieti, ale majú reálne veľký záujem zapojiť sa. Ide o ženy, ktoré sú líderkami, chodia na rôzne školenia, tréningy, kde sa učia, ako komunikovať, ako sa vyjadrovať, ako pomenovať svoje problémy a ako navrhovať určité riešenia. Osvedčili sa v komunitných projektoch, ktoré takisto finančne zabezpečuje Občianske združenie 'SPOLU'. Nejde o veľké peniaze, ale projekty, ktoré tieto ženy robia ma skutočne oslovili. Ich práca bola dôkazom, že vedia svoje úmysly zmenežovať, osloviť samosprávu, rôzne iné organizácie, ktoré pôsobia v ich lokalite. Dokážu si všetko dopodrobna vysvetliť, určiť správne poradie potrebných krokov. Sú skutočne úžasné, nehanbia sa za svoje aktivity. Idú príkladom mnohým iným ženám a musím podotknúť, že veľa týchto žien sa ocitá permanentne vo veľkej chudobe. Žijú vo veľmi zlých podmienkach, kde nemajú základné potreby pre život, no o to viac ich obdivujem."
Filmovací deň sa pomaly končí, všetci sme plní dojmov. Štáb pracoval na plné obrátky, režisér Jaro Kerner si ma získal nesmiernou trpezlivosťou, skromnosťou a profesionalitou. Bolo prinajmenšom nezvyčajné a veľmi milé, že si v celodennom virvare, hektickom premiestňovaní sa z obce do obce našiel čas a so záujmom sa porozprával s rómskymi deťmi...
Rómske ženy z piatich obcí si zasúťažili a overili si v praxi, ako budú od nového roka gazdovať, redaktorky sa usmievali s neskrývanou dávkou satisfakcie...
Ďakujem agentúre RPA, pani riaditeľke Kristíne Magdolénovej, šéfredaktorke Jarmilke Vaňovej za krásny deň, kedy som si mohla potvrdiť slová, že v rómskych lokalitách sa napriek strádaniu a biede dá stretnúť s pohostinnosťou, prívetivosťou, dobrou náladou a pohodou.
Nezabudnite si pozrieť Magazín „So Vakeres“ 16-teho júna o 16.30 na STV 2.
Jana Markov
foto: autorka
čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 1010 verzia pre tlačiareň
|
|
|
TRIVAL
Rómska tlač. agentúra
Aký máte názor na to, že rómske deti sú na Slovensku bežne zaraďované do Špeciálnych základných škôl?
|
Aug 03, 2008
070606_282.jpg / portréty deti :-)
|
| nove diskutovane prispevky |
| cerstve zaznamy do dennikov |
|
