Pripravujete akciu?
Zatelefonujte nám na 0905 942 606. Bezplatná propagácia.
hlavná stránka
diskusné fóra
prezrieť denníky
zaujímavé odkazy
:: Rozhovory
:: Rómsko slovenský frazeologický slovník
:: Rómska muzika
:: Rozprávky
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
| 7 |
8 |
9 |
10 |
11 |
12 |
13 |
| 14 |
15 |
16 |
17 |
18 |
19 |
20 |
| 21 |
22 |
23 |
24 |
25 |
26 |
27 |
| 28 |
29 |
30 |
31 |
|
|
|
:
Žiadne
aktívni za posl. 5 min.
poč. registrovaných užívateľov:52
V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 2 anonymných užívateľov.
Vítame nového registrovaného užívateľa: dajda459
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
|
Život Rómov u nás po roku 1945
@ História Dec 12 2006, 12:37 (UTC+0) |
Mapka osídlenia Rómov v Česku a na Slovensku zo súpisov k decembru 1989
|
Výrazné a čoraz rozšírenejšie sťahovanie sa Rómov zo Slovenska do českých krajín začalo po druhej svetovej vojne. Častejšie našli nielen pracovné príležitosti a uplatnenie, ale i možnosti bývania boli lepšie ako v osadách v tom čase na Slovensku. Takýmto spôsobom sa v priebehu niekoľkých rokov presťahovalo viac ako 15 tisíc Rómov. Českí Rómovia sa z veľkej miery z koncentračných táborov nevrátili – zahynuli tam. Väčšina Rómov, ktorí žijú v súčasnosti v Českej republike majú pôvod na Slovensku. Vzťahy medzi rómskymi rodinami sú v Česku aj na Slovensku veľmi blízke, rodiny sú v kontakte, cez sviatky a pri rôznych príležitostiach a udalostiach sa často navštevujú.
Po roku 1945 Štátne inštitúcie nepristupovali k Rómom ako k samostatnej národnosti, usilovali o to, aby sa čo najviac prispôsobili väčšinovému obyvateľstvu. Zaostalosť Rómov chceli riešiť a prekonávať tak, že sa vzdajú svojho doterajšieho spôsobu života. Politika štátu nebola naklonená myšlienke zakladaniu rómskych folklórnych skupín, mládežnických či iných klubov. Na školách sa prestali spievať rómske piesne, vydavatelia nesmeli tlačiť rómske časopisy a knihy... Prestalo sa používať označenie Rómovia a Cigáni, ale zaužíval sa termín „občania cigánskeho pôvodu“.
Štát vynakladal úsilie predovšetkým na riešenie bytovej otázky, pravidelnú školskú dochádzku a zamestnanosť Rómov. Tieto myšlienky boli pôvodne dobre mienené, no realizácia bola uskutočňovaná necitlivo, bez odborných znalostí, vpodstate nasilu. Takto pristupoval štát aj pri násilnom ubytovávaní olašských Rómov, ktorí dovtedy žili kočovným spôsobom. V roku 1958 vtedajší politici vydali zákon, podľa ktorého ich vo februári 1959 násilne „ubytovali“, zhabali im kone aj kolesá z vozov. Nadobudli presvedčenie, že bývanie v domoch je pre nich lepšie ako kočovanie - samozrejme konali tak bez toho, aby sa na to spýtali tých, o ktorých spôsobe života rozhodovali.
Takisto necitlivým spôsobom pozdejšie „zariaďovali“ i bývanie pre Rómov. Zaostalé rómske rodiny z osád nasťahovali do nových panelákov. Prirodzene, väčšina z nich sa týmto novým podmienkam nedokázala prispôsobiť. Neraz sa stalo, že rodiny proti ich vôli previezli do českých krajov, kde ich zamýšľali trvalo ubytovať. Samozrejme, Rómovia sa na novom – štátom pridelenom mieste - cítili odtrhnutí od svojich najbližších, postupne sa vracali domov – do svojich pôvodných obydlí. Nebolo tomu inak ani pri „politike vzdelávania rómskych detí“. Politici tej doby aj naďalej vydávali všelijaké nariadenia, ktorými nútili rodičov rómskych detí, aby posielali deti do škôl. Takýmto direktívnym prístupom sa im podarilo dosiahnuť, že väčšinou rómske mamičky neuverili, že vzdelávanie detí je dôležité pre ich ďalší život, povinnú školskú dochádzku pokladali za trápenie pre deti. Politici a vládne orgány v tých rokoch nemali snahu spoznávať rómsku kultúru, mentalitu, ich predstavy o živote, neustále ich nútili žiť tak, ako oni sami určili za vyhovujúce a politickými rozhodnutiami vymedzovali na tento účel finančné prostriedky v nemalej miere. Tieto nezmyselné opatrenia boli väčšinou neúspešné, a vinu preto kládli na adresu Rómov. Keby sa však snažili Rómov aj s ich kultúrou lepšie pochopiť a spoznávať, natrafili by na rómske príslovie, ktoré hovorí - Ak sa vnucuje človeku dobro násilím, neverí, že je to dobro. (Te maňušes cirden zoraha kijo lačhipen, na pataľ, kaj oda lačhipen).
Treba však na záver povedať, že úsilie štátu v tom čase nebolo vo všetkých oblastiach úplne bez výsledkov. Podaktorí Rómovia sa vymanili zo zastaralého spôsobu života, vlastnou vôľou nadobudli odborné vzdelanie, svojpomocne sa postarali o svoje bývanie. Nejeden Róm si našiel svoje miesto v spoločnosti.
Ku koncu roka 1989 – keď sa konal posledný súpis, žilo na Slovensku 254 tisíc Rómov, čo predstavovalo 4,9% zo všetkých obyvateľov. V Čechách a na Morave bolo registrovaných skoro 146 tisíc Rómov, čo činilo vtedy cca 1,5%). Vládne komisie, komisie okresné a sieť pracovníkov v teréne, zameraných na „otázky cigánskych obyvateľov“ v roku 1991 zrušili. Zanikol tak dôležitý článok vzájomnej komunikácie medzi štátnymi zmocnencami a rómskymi obyvateľmi, čo bolo samozrejme, iba na škodu dobrej veci.
čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 557 verzia pre tlačiareň
|
|
|
TRIVAL
Rómska tlač. agentúra
Ako ste spokoní s nápadom s touto stránkou?
|
| nahodný obrázok z galérie |
Jan 29, 2007
p6190006.jpg / momentky Cez veľkú prestávku
|
| nové diskutované príspevky |
| čerstvé záznamy do denníkov |
|
