Pripravujete akciu?
Zatelefonujte nám na 0905 942 606. Bezplatná propagácia.
hlavná stránka
diskusné fóra
prezrieť denníky
zaujímavé odkazy
:: Rozhovory
:: Rómsko slovenský frazeologický slovník
:: Rómska muzika
:: Rozprávky
|
|
|
1 |
2 |
3 |
4 |
| 5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
10 |
11 |
| 12 |
13 |
14 |
15 |
16 |
17 |
18 |
| 19 |
20 |
21 |
22 |
23 |
24 |
25 |
| 26 |
27 |
28 |
|
|
|
|
:
Žiadne
aktívni za posl. 5 min.
poč. registrovaných užívateľov:25
V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 1 anonymných užívateľov.
Vítame nového registrovaného užívateľa: princeznicka1
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
|
Rómska rodina – deti a rodičia
@ História Dec 12 2006, 12:28 (UTC+0) |
V živote Rómov mala rodina vždy veľmi veľký význam. Zle je tomu, kto je chudobný, ešte horšie tomu, kto je sám (Odadženo mardo, so ačhiľa a čoro, oda mek goreder, so hino korkoro), hovorí sa v starom rómskom prísloví. Deti pre nich znamenali bohatstvo a šťastie, boli pre nich najväčším bohatstvom. Hovorievali - Nane čhave, nane bacht! (Bez detí nie je šťastie!) Dodnes nie sú výnimkou rodiny, kde je desať a viac detí.
Otec býval vždy hlavou rodiny. Zarábať peniaze bolo vždy povinnosťou hlavy rodiny, otcovým rozhodnutiam sa ostatní členovia rodiny zväčša podriadili. Teplo domova a bežný chod rodiny zabezpečovala matka. Obyčajne zbalila výrobky, ktoré vyrobil muž – podkovy, klince, alebo košíky, či metly, poukladala všetko do veľkej zajdy (plachty) a tú si zaviazala na chrbát. Svoj tovar chodila ponúkať do gazdovstiev nielen v najbližšej obci, ale pochodila peši aj dediny v okolí. Niekedy za vyrobený tovar dostala peniaze, neraz však výrobky vymenila za potraviny - zemiaky, fazuľu, múku alebo nosené oblečenie pre svoju veľkú rodinu. Občas sa stávalo, že muž nenašiel prácu, rodina ostala bez peňazí a hladovali. Matke vtedy neostávalo nič iné, ako ráno navštíviť gazdiné v okolitých obciach a popýtať si od nich nejaké jedlo pre svoje deti. Ak sa jej podarilo niečo zohnať, jedlo prihriala a nasýtila hladnú rodinu. Boli dni, keď takto získaná potrava bola jediná, ktorú rodina počas dňa jedla. Rómske ženy v zime, keď nemali s čím kúriť, chodievali zbierať kúsky uhlia, popadané z vagónov na železnici.
Rómovia nadovšetko milujú svoje deti. Mamičkám najviac záleží na tom, aby ich deti boli nasýtené, zdravé, veselé a spokojné. Uprednostňujú najmä prvé deti, pretože keď dorastajú, ich úlohou je starať sa o svojich mladších súrodencov. Bračekov a sestičky majú celý deň priviazané v plachte na chrbte, alebo iba v náručí. S malými deťmi treba veľa komunikovať, rozprávať sa s nimi, čítať im rozprávky, pomáhať im rozpoznávať veci a dianie okolo nás, rozvíjať ich v zručnosť. Niektoré rómske mamičky tomu nevenujú dostatok pozornosti a neuvedomujú si význam rozvíjania týchto činností u detí. Rozprávajú so svojimi deťmi iba po rómsky vo viere, že stačí, keď sa hovoriť po slovensky naučia v škole. Deti majú potom zvyčajne v škole problémy a nestíhajú za jazykovo zdatnejšími a zručnejšími spolužiakmi. Nie je to však ich vinou, príčinou je zastarané myslenie rodičov týchto detí. Je pre dobro veci, že mnohí z Rómov v súčasnosti chápu, že vzdelanie je pre rómske deti takisto nutné a dôležité ako pre ostatné deti. Môžu sa riadiť príslovím, ktoré znie: Love tutar šaj čoren, aľe so džanes, ňiko tutar na lela - Peniaze ti môžu ukradnúť, ale to, čo si sa naučil, ti nikto nevezme.
Savi paťiv des tu tire dades, ajsi paťiv šaj užares tire čhavendar - Ako si vážiš svojich rodičov, tak si budú tvoje deti vážiť teba. Rómske príslovie o vzťahu detí k rodičom znie: Šun la de dades, bo chale buter maro sar tu! - Počúvaj svojich rodičov, lebo zjedli viacej chleba ako ty! Rómske deti s nevôľou opúšťajú svojich rodičov, ba ani vtedy, keď dospejú a zakladajú si nové rodiny. Chlapci - synovia si zväčša privedú svoje manželky do rodného domu k rodičom. Časom si však postavia vlastné domy, osamostatnia sa založia si vlasné rodiny a na svojich rodičov nikdy nezabudnú. Je zvykom, že najmladší syn ostáva bývať spolu s rodičmi a opatruje ich až do smrti. Rómovia si svoju matku držia v mimoriadnej úcte a prejavujú ju aj po jej smrti. Lásku k matke a predovšetkým žiaľ nad jej smrťou vyspievali v nejednej piesni. Príslovie o vzťahu k rodičom hovorí - Keď zomrie otec, plače duša, keď zomrie matka, plače srdce (Te meral dad, rovel o voďi, te merel daj, rovel o jilo).
V minulosti boli základom potravy Rómov vnútornosti zvierat v rôznych úpravách. Boli totiž najdostupnejšie pre rodiny rozvetvené s viacerými deťmi. Keď sedliaci robili zabíjačky, rómske ženy vnútornosti dostávali od gazdov, niekedy si ich išli kúpiť na bitúnok. Dôležitou súčasťou jedálneho lístka boli držková polievka, fazuľová, fazuľový prívarok, guláš z pľúcok, slezina na cibuľke, držkový perkelt. U Rómov majú aj dnes v obľube lacnejšie druhy mäsa - varené kolienko alebo rebierka. Najznámejšie rómske jedlo je jednoznačne gója - vyčistené hrubé bravčové črevo sa otočí mastnou stranou dovnútra, nastrúhané zemiaky sú súčasťou plnky, do ktorej občas pridajú krupicu, alebo kukuričnú múku či ryžu, plnka sa dochutí cibuľou, cesnakom a korením. Plnené črevo sa potom uvarí vo vode. Gója bude chutnejšia, ak sa ešte v rúre zapečie. Aj keď taká jaternica plnená zemiakmi, v minulosti známa aj medzi chudobnými Slovákmi, stala sa pre Rómov národným jedlom. Na Slovensku vo väčšine miest a obcí sa na rómskej svadbe spravidla ako prvé hlavné jedlo zvykla podávať gója, až potom prišiel na rad slepačí vývar, nasledovali rezne a šalát s majonézou.
Veľmi známe a obľúbené sú aj tradičné rómske posúchy nazývané marikľa, ktorými sa dobre zajedajú mastnejšie jedlá. Na prípravu sú veľmi jednoduché: múku sa zmieša s vodou, pridá sa soľ a na špičku noža sóda bikarbóna, či kypriaci prášok na pečenie. Redšie cesto sa vyleje na horúcu platňu sporáka, alebo piecky. Takáto placka sa po chvíli oddelí od platne nožom a opečie sa aj z druhej strany. Dávnejšie sa marikľa opekala na rozpálenom kameni priamo v ohnisku, o čom vypovedá aj pôvodné rómske pomenovanie, najčastejšie na juhu Slovensku – jagaľi koláčha. Tento názov je odvodený je od slova jag, ktoré značí oheň. Aj na Slovensku v niektorých oblastiach poznáme určitý druh placky, ktorá sa nazýva „podplamenník“. Marikľa je veľmi chutné rómske jedlo, je možné ho pripraviť aj na liatinovej platni plynového sporáka, no nemožno ich piecť na panvici, lebo sa nedajú oddeliť nožom.
U Rómov prevládali zväčša jedlá múčne - varené, pretože len máloktorí vlastnili pec. Ak potrebovali na krstiny, svadbu alebo inú príležitosť pečivo, upiekli im ho gazdiné v dedine. Obľúbeným aj častým jedlom boli halušky - haluški s kapustou alebo tvarohom, poliate s roztopenými oškvarkami. Pripravovali aj pirohy, ktoré plnili varenými, roztlačenými zemiakmi s cibuľkou - pišota bandurkenca, tvarohové - pišota ciraleha. Niekedy boli posypané bryndzou, inokedy tvarohom - urde pišota. Rezance posypané s cukrom, makom alebo tvarohom chutia najmä deťom. Ovocie a zelenina sa dodnes v rómskych rodinách vyskytuje na jedálnom lístku veľmi málo.
čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 294 verzia pre tlačiareň
|
|
|
Ako ste spokoní s nápadom s touto stránkou?
|
| nahodný obrázok z galérie |
Jan 29, 2007
pb300017.jpg / momentky Spolužiaci
|
| nové diskutované príspevky |
| čerstvé záznamy do denníkov |
|
