Pripravujete akciu?
Zatelefonujte nám na 0905 942 606. Bezplatná propagácia.
hlavná stránka
diskusné fóra
prezrieť denníky
zaujímavé odkazy
:: Rozhovory
:: Rómsko slovenský frazeologický slovník
:: Rómska muzika
:: Rozprávky
|
|
|
1 |
2 |
3 |
4 |
| 5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
10 |
11 |
| 12 |
13 |
14 |
15 |
16 |
17 |
18 |
| 19 |
20 |
21 |
22 |
23 |
24 |
25 |
| 26 |
27 |
28 |
|
|
|
|
:
Žiadne
aktívni za posl. 5 min.
poč. registrovaných užívateľov:25
V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 1 anonymných užívateľov.
Vítame nového registrovaného užívateľa: princeznicka1
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
|
Rómovia a Druhá svetová vojna
@ História Dec 12 2006, 12:26 (UTC+0) |
Rómski väzni sediaci v tábore Belžec - júl 1940
Rómovia z obce Bohusoudov (okr. Jihlava) zhromaždení k transportu do koncentračného tábora Osviečim II.-Birkenau
|
Novodobé dejiny Rómov sú poznamenané najťažším obdobím, ktorým dozaista bola druhá svetová vojna. Nacistické Nemecko sa v tom čase riadilo rasistickými zákonmi, ktoré určovali, že Židia, černosi a Rómovia nemajú právo na život. V hitlerovskom Nemecku, ako aj na území Protektorátu Čiech a Moravy, vznikali „pracovné tábory“, ktoré sa postupne menili na „cigánske tábory“, v ktoých začali sústreďovať Rómov. Odtiaľ potom celé rómske rodiny deportovali do koncentračných táborov, predovšetkým do Osvienčimu II. Brzezinky. Od roku 1943 postupne deportovali okolo 20 tisíc Rómov z Nemecka, Čiech a Moravy, Poľska, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maďarska, Chorvátska, Litvy, Nórska a Ruska. V plynových komorách v auguste 1944 zavraždili asi 3000 väzňov, väčšinou starých ľudí a matiek s deťmi.
Na Slovensku to bolo trochu inak - Rómovia neboli transportovaní do koncentračných táborov, no aj tu boli vo veľkej miere obmedzovaní. Nesmeli cestovať verejnými dopravnými prostriedkami, pohybovať sa na verejných priestranstvách. Do miest a obcí mohli vstupovať iba v určených dňoch a hodinách. Boli donútení odstrániť svoje obydlia z blízkosti verejných komunikácií do vzdialenosti dvoch kilometrov. V septembri roku 1944, po obsadení Slovenska nemeckou fašistickou armádou sa uskutočnili masové popravy Rómov na viacerých miestach. Oblasti južného a juhovýchodného Slovenska patrili cez vojnu Maďarsku a Rómovia z týchto častí Slovenska boli transportovaní do koncentračného tábora v Dachau.
Výnos o Cigánoch z roku 1938 sa stal podkladom pre rasovú diskrimináciu Rómov. Podľa tohto výnosu mali byť rómski obyvatelia vylúčení z radov nemeckého národa – čistej rasy a malo sa zabrániť miešaniu rás. Ríšskemu vodcovi SS a veliteľovi nemeckej polície Heinrichovi Himmlerovi priamo podliehala „Ríšska centrála na potláčanie cigánstva“, ktorá vznikla na jeseň v roku 1938. Rómovia a rómski miešanci sa museli podrobiť rasovo-biologickému vyšetreniu, na základe ktorého boli rozdelení do piatich skupín, kde u nich skúmali podiel cigánskej a nemeckej krvi.
Koncentračnému táboru v Osvienčime II. Brzezinke ktorý bol určený hlavne na likvidáciu rómskeho obyvateľstva, predchádzalo vyvražďovanie Rómov v Poľsku a na Ukrajine. Špeciálny tábor, v ktorom boli najmä Rómovia z Maďarska, Rumunska a Balkánu, bol zriadený v roku 1941 v Lodži – v Poľsku. Prvý transport Rómov do Osvienčimu dorazil vo februári 1943. Našívali im na šatstvo čierne trojuholníky a predlaktia im tetovali písmenom „Z“ - Zigeuner. Neslávne známy nacista, doktor Jozef Mengele vykonával svoje zverské „vedecké pokusy“ na mnohých Rómoch, hlavne na tehotných ženách a deťoch.
Rómovia na Slovensku, podobne ako aj Židia sa nesmeli stať „vojenskými osobami“ a namiesto brannej výchovy museli vykonávať práce v prospech štátu. Štát zriadil v roku 1941 pracovné útvary, kam boli zaradení aj „Cigáni bez pracovného pomeru“. O rok neskôr bol vybudovaný komplex pracovných útvarov na východnom Slovensku v Hanušovciach nad Topľou, Nižnom Hrabovci, v Bystrom, v Jarabej a pod Petičom. Postupne boli zriadené v roku 1943 tábory v Ilave, Revúcej, Dubnici nad Váhom a v Ústí nad Oravou. V táboroch väzni vykonávali zemné práce, pracovali na stavbách železníc a pri regulácii riek. Tábor v Dubnici nad Váhom bol v roku 1944 zmenený na „zaisťovací tábor“, kde postupne sústreďovali aj rómske ženy a deti.
Slováci nemali všade rovnaký vzťah k Rómom. Na miestach, kde boli vzťahy dobré, obyvatelia sa „svojich“ Rómov zastávali a nedovolili, aby ich odvliekli do týchto pracovných táborov. Väčšinou stačilo, aby sa zaručili, že Rómovia pre nich pracujú napríklad pomáhajú pri pasení a pri prácach na poli. Pri dodržiavaní predpisu o odstránení rómskych osád a obydlí to bolo podobné. Na viacerých miestach Slovenska ponechali Rómov s vysvetlením, že na likvidáciu ich obydlia nemajú financie a na mnohých miestach boli žiaľ vystavení nekontrolovanému vyčíňaniu gardistov.
Špeciálne jednotky SS od konca roka 1944 do jari 1945 uskutočnili na viacerých miestach Slovenska masové popravy Rómov. Zámienkou bolo najčastejšie podozrievanie rómskeho obyvateľstva zo spolupráce s partizánskymi skupinami. Prípady masovej likvidácie sú zaznamenané z týchto lokalít: Čierny Balog – 60 obetí, Detva – 4 obete, Dúbravy – 15 obetí, Hriňová – 2 obete, Ilija – 111 obetí, Jastrabá – 4 obete, Krupina – 34 obetí, Lutila – 46 obetí, Slatina – 59 obetí, Tisovec – 48 obetí, Trhové Mýto-Topoľníky – 60 obetí Valaská Belá – 13 obetí, Žiar nad Hronom – 23 obetí.
Počas druhej svetovej vojny zahynulo približne 300 tisíc Rómov z celej Európy.
čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 276 verzia pre tlačiareň
|
|
|
Ako ste spokoní s nápadom s touto stránkou?
|
| nahodný obrázok z galérie |
Jan 29, 2007
vskole.jpg / momentky V škole cez prestávku
|
| nové diskutované príspevky |
| čerstvé záznamy do denníkov |
|
