Pripravujete akciu?
Zatelefonujte nám na 0905 942 606. Bezplatná propagácia.
hlavná stránka
diskusné fóra
prezrieť denníky
zaujímavé odkazy
:: Rozhovory
:: Rómsko slovenský frazeologický slovník
:: Rómska muzika
:: Rozprávky
|
|
|
1 |
2 |
3 |
4 |
| 5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
10 |
11 |
| 12 |
13 |
14 |
15 |
16 |
17 |
18 |
| 19 |
20 |
21 |
22 |
23 |
24 |
25 |
| 26 |
27 |
28 |
|
|
|
|
:
Žiadne
aktívni za posl. 5 min.
poč. registrovaných užívateľov:25
V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 1 anonymných užívateľov.
Vítame nového registrovaného užívateľa: princeznicka1
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
|
Rómovia a ich život v osadách a mestách
@ História Dec 12 2006, 12:24 (UTC+0) |
Olašskí Rómovia na Spiši v r. 1934
|
Sú nám známe fakty, že už od 16. storočia boli zaznamenané správy o tom, že sa Rómovia usídľovali neďaleko miest na našom území. Samozrejme, ani na vidieku tomu nebolo inak. Rómske rodiny a komunity, ktoré sedliakom ponúkali remeselné služby – napr. kováčske práce, postavili si svoje obydlia na okraji obce, zvyčajne v lokalite, kde pôdas bola nakvalitná a nebola súca na poľnohospodárske opracovávanie. Rómske rodiny sa spravidla rozrastali, zvyšovali sa osadníci jednotlivých území, zväčšoval sa počet obydlí a domov, ktoré si Rómovia postavili. Vznikali takýmto spôsobom rómske osady. V súčasnosti ich počet odhadujeme na niečo okolo tristo, zväčša sa nachádzajú na východe Slovenska. Niekoľko desiatok ľudí žije v menších aglomeráciách, no vo väčších osadách aj niekoľko stoviek ľudí. V tých najväčších zoskupeniach zaznamenávame viac ako tisíc obyvateľov osád a obcí.
Obydlia mali postavené z dreva alebo z hlinených nepálených tehál, tzv. vaľkov. Najchudobnejšie domy boli jednoizbové, kde žilo priemerne desať alebo pätnásť obyvateľov. Mali samozrejme málo priestoru, preto na jednej posteli spali tak, že si ľahli nohami oproti sebe – v rómskom jazyku sa tomu hovorí - pindral sovel. Kto sa na posteľ nezmestil, ľahol si na zem, kde si najprv rozprestrel slamu, matrace alebo plachty a deky, ktorými sa aj poprikrývali, aby im nebola zima.
V súčasnosti v niektorých rómskych osadách doteraz nie je zavedená elektrina ba ani vodovodné potrubie, a preto miestni Rómovia nemôžu poznať kúpeľňu, dokonca ani záchod na splachovanie. Vodu si donášajú vo vedrách z potoka, ktorý tečie obyčajne neďaleko osady. Život v osadách má svoje špecifiká.V zimnom období sa zväčša všetci tiesnia v teplých miestnostiach, no v lete sa rómska osada mení. Všetko dianie sa začína odohrávať vonku. Zariadenie – nábytok vynesú pred dom, stoly, na ktorom rómske ženy miesia cesto na halušky. Aj sporák, na ktorom varia hlavné jedlo dňa pre celú rodinu.. Počas pekného letného večera, neraz stačí, aby ktosi položil do okna rádio alebo magnetofón a priestor medzi domami v osade sa zmení na obrovský tanečný parket. Pri príležitostiach v osade, kedy sa usporadúva svadobná hostina alebo sa pripravuje kar - pohrebná hostina, Rómovia vynášajú zo svojich domovov všetky stoly, stoličky a pocity šťastia aj smútku sú pripravení spoločne prežívať, oslavovať alebo smútiť.
Bežný život v rómskej osade zväčša riadil rómsky starosta. Gádžovia ho volali vajda, čhibalo mu hovorili Rómovia. Starostom - čhibalom bol zvyčajne múdry a starší človek, ktorý sa tešil všobecnej úcty a ľudia si ho vážili a dali na jeho rady a názory. Neraz bol kováčom, a toho si veru vážili aj gádžovia - sedliaci, a preto robieval aj sprostredkovateľa medzi komunitov Rómov a obvateľmi - roľníkmi - gádžami. Tento vajda – On bol akýmsi hovorcom, o čom hovorí aj jeho pomenovanie: čhibalo. Slovo čhibalo je odvodené od slova čhib, čo v preklade značí reč alebo jazyk.
Rómovia si postavili pekné rodinné domy v niektorých obciach. Bývajú tam tak, ako ostatní, gádžovia a iní obyvatelia. Z rómskych osád sa takto vybudovali pekné a rovnocenné súčasti niektorých obcí. V minulosti bola snaha niektoré rómske rodiny presťahovať do panelákových bytoviek. Väčšinou sa jednalo o zaostalé rodiny, ktoré si nemohli a v krátkosti času ani nevedeli zvyknúť na pre nich neznáme vymoženosti, akými sú plynový sporák, kúpeľňa či splachovací záchod. S týmto bývaním sa nestotožnili a bývanie si prirodzene nevážili a tieto pridelené byty často zanedbávali. Viacerým rómskym rodinám sa však podarilo osvojiť si tento moderný a súčasný spôsob žitia a bývania a dodnes žijú riadnym a usporiadaným životom v mestách, mestských sídliskách a spoločných komunitách.
čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 246 verzia pre tlačiareň
|
|
|
Ako ste spokoní s nápadom s touto stránkou?
|
| nahodný obrázok z galérie |
Jan 29, 2007
vskole.jpg / momentky V škole cez prestávku
|
| nové diskutované príspevky |
| čerstvé záznamy do denníkov |
|
